Beňová a Štefanec odhadli vplyv slovenských poslancov z ĽS NS v Európskom parlamente

Slovenskí europoslanci majú dobrý zvyk, že aj napriek členstvu v rôznych politických stranách a frakciách sa najmenej raz za mesiac stretávajú na spoločnom pracovnom obede, aby prerokovali najzávažnejšie legislatívne témy EÚ s dopadom na Slovensko. V novom zložení Európskeho parlamentu (EP) túto tradíciu naštrbí neúčasť poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko (NS ĽS). Pre TASR to potvrdili Ivan Štefanec (KDH) a Monika Beňová (Smer-SD), vedúci dvoch najväčších slovenských delegácií v EP — ľudovcov a socialistov.

„Osobne budem presadzovať predstavu, aby sme sa stretávali 11 europoslanci, čiže bez dvoch poslancov zastupujúcich extrémistické názory. Dúfam, že v tomto sa zhodneme všetci, ktorí zastupujeme demokratické politické sily,“ uviedol Štefanec. Po brexite by sa malo stretávať 12 poslancov, lebo do EP vstúpi aj Miriam Lexman (KDH).

Rovnako to vidí aj Beňová, ktorá ako najdlhšie pôsobiaca slovenská europoslankyňa už pozvala ostatných kolegov na prvý pracovný obed. Uskutoční sa začiatkom júla v Štrasburgu počas prvého zasadnutia nového EP.

„Nepozývala som tam poslancov za ĽS NS a ani na tie obedy, ktoré budem organizovať ja, ich nebudem pozývať,“ povedala Beňová. Vysvetlila, že ide o poslancov, ktorí nemajú nijakú európsku tému a preto si nevie predstaviť, o čom by spolu hovorili. „Ich strana predstavuje vystúpenie z EÚ a myslím si, že fašistická strana nepatrí ani do Národnej rady, ani do Európskeho parlamentu. Tým pádom, je to pre mňa uzavretá vec,“ konštatovala poslankyňa.

Štefanec i Beňová potvrdili, že majú záujem pokračovať v tradícii stretávania sa slovenských europoslancov, ale bez Milana Uhríka a Miroslava Radačovského z ĽS NS. Títo poslanci budú podľa Štefanca zrejme v skupine Nezaradených, čo ich stavia do pozície s „nulovým vplyvom“ v zákonodarnom zbore EÚ.

„Parlament je o spolupráci, o hľadaní riešení a konsenzu. Ten, kto nie je schopný nájsť si partnerov a kto nie je zaradený, nepresadí nič. Nedosiahne nič zo svojho programu, ak nie je v nejakej skupine. A to hrozí týmto dvom,“ konštatoval Štefanec, podľa ktorého táto situácia znamená oslabenie slovenskej pozície v europarlamente. Dodal, že to treba vnímať ako výzvu pre ostatných 11 až 12 poslancov, aby intenzívnejšie spolupracovali a presadzovali záujmy SR v EP.

Ak niekto nie je zaradený v jednej z ôsmich politických frakcií, nemá informácie o pripravovanej legislatíve a takisto, nemá dosť času dostať sa k zásadným legislatívnym návrhom a reagovať na ne. Prípravné legislatívne rokovania vedú politické skupiny, ktoré majú svojich zástupcov pre každú z legislatívnych iniciatív, ovplyvňujúcich životy Európanov. Poslanci zo skupiny Nezaradených sa dostávajú len ku konečným verziám uznesení a zákonov a môžu za ne hlasovať alebo ich odmietnuť. Môžu ich aj pripomienkovať, ale tým, že nemajú za sebou politickú skupinu, ich snaha je sa minie účinkom.

ĽS NS v Európe patrí do Aliancie za mier a slobodu (APF), táto formácia však nemá zastúpenie v EP.

„Môžeme to prirovnať k poslancom Jobbiku z Maďarska, ktorí sú takisto nezaradení a nikto nemá záujem o spoluprácu s nimi, o ich integráciu do nejakej politickej skupiny,“ uviedla Beňová. Dodala, že nezaradení poslanci sa síce pohybujú v priestoroch EP, ale „v princípe ich význam je nijaký“. Nemajú nijakú štruktúru, aby diskutovali o podstatných veciach. „Štruktúra tej skupiny naznačuje, že ide o príslušníkov extrémistických strán, ktoré nevedia s nikým spolupracovať,“ spresnila.

Podľa Beňovej vo frakcii socialistov v EP (S&D) sa už hovorí, že treba presvedčiť aj ostatné politické skupiny, aby extrémistov vylúčili z možnosti spolupredsedať akýmkoľvek pracovným výborom či delegáciám v EP.