Slovensko žije od stredy na ekologický dlh, EÚ už od 10. mája

„Naše správanie je nezodpovedné voči našim deťom. Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť, a tak škodíme sami sebe. Problémami Slovenska sú najmä intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko, s tým že politici tejto problematike venujú stále malú pozornosť.

Dátum, keď svet a jednotlivé krajiny začínajú žiť na ekologický dlh, zverejňuje každoročne Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy). Európska únia žije tento rok na ekologický dlh už od 10. mája, Rusko od 26. apríla a USA už od 15. marca. Tohtoročný celosvetový „overshoot day“ sa očakáva koncom júla. Na porovnanie, v roku 1970 pripadol deň environmentálneho dlhu na 29. decembra, v roku 2000 to bol 23. september a minulý rok sa začal ekologický dlh 1. augusta.

„Naše správanie nie je len nezodpovedné, ale i nebezpečné. Dôsledkom sú veľké straty pre ekonomiku i pre ľudské zdravie – prejavy extrémneho počasia stáli európsku ekonomiku od roku 1980 už viac ako 450 miliárd eur a v dôsledku znečisteného ovzdušia predčasne v Európe zomrie ročne cez 430.000 ľudí,“ poznamenáva Ester Asinová, riaditeľka WWF European Policy Office v Bruseli. Lídri EÚ by mali túto situáciu podľa nej vnímať ako stav pohotovosti a nastaviť pravidlá pre trvalo udržateľnú budúcnosť Európy.

Pri stanovovaní dňa prečerpania prírodných zdrojov sleduje organizácia Global Footprint Network nároky krajín na využitie krajiny a zdrojov na produkciu potravín, od rastlinných cez mäso a ryby, surovín, materiálov a energie, na výstavbu miest, produkciu oxidu uhličitého z fosílnych palív, odlesňovanie a kapacitu zostávajúceho zalesnenia pohlcovať oxid uhličitý.