Fico: Médiá a opozícia šíria nenávisť, prináša to bezpečnostné riziká

V nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3 to vyhlásil poslanec Národnej rady SR a predseda koaličného Smeru-SD Robert Fico. Vysvetľoval tak dôvody, prečo aj po skončení vo funkcii premiéra využíva naďalej štátnu ochranku.

Fico uviedol, že bol najdlhšie slúžiacim premiérom v histórii Slovenska, a keď je niekto v „prvej línii“, rozdeľuje aj spoločnosť. „Dajte tejto téme pokoj. Buď sú dôvody na ochranu a bude spolupráca s úradom pokračovať, alebo mi oznámia, že už neexistujú dôvody a potom spolupráca nebude pokračovať,“ skonštatoval.

Médiá podľa lídra Smeru-SD veľakrát napíšu, čo chcú, ale málokedy dávajú priestor napadnutému politikovi, aby sa bránil. Preto je za opätovné presadenie práva na odpoveď aj pre verejných činiteľov, a to prostredníctvom novelizácie tlačového zákona. Fico podotkol, že je to úprava typická pre mnohé európske krajiny. Je však podľa neho potrebné pozrieť sa aj na určitú mieru regulácie diskusných príspevkov v internetovom priestore.

„Mrzí ma, že tu máme všelijakých zakomplexovaných idiotov, ktorí v živote nič nedosiahli, majú 30 až 35 rokov, stále bývajú u mamičky v detskej izbe, vypisujú nezmysly a šíria obrovskú nenávisť,“ vyhlásil Fico. Ako tvrdí, nech si každý píše čo chce, ale nech nesie za to aj istú mieru zodpovednosti. Podľa poslanca bude preto potrebné nastaviť identifikáciu príspevkov, aby sa presne vedelo, kto čo píše a hovorí, alebo bude za to niesť zodpovednosť prevádzkovateľ internetovej stránky alebo médiá, pokiaľ takúto diskusiu dovolia. „Je tu návrh na vytvorenie špeciálnej regulačnej rady, ktorá by kontrolovala naplnenie tohto zákona. Som však skeptický. Sme príliš blízko pred parlamentnými voľbami,“ podotkol Fico.

Parlamentné voľby budú podľa jeho slov vo februári a vidí malú možnosť prijať tak komplikovanú právnu úpravu. „Minimálne by sme mali presadiť právo na odpoveď a prvú mieru regulácie nenávistných diskusií pod článkami,“ podotkol s tým, že právo na odpoveď aj pre politikov má priniesť väčšiu mieru vyváženosti. Odmieta tvrdenia, že by išlo o zásah do demokratických princípov a poukazuje pritom na iné európske krajiny. „Demokracia nie je chaos, musí mať nejaký poriadok,“ skonštatoval.