Priemerný dlh Slovákov medziročne vzrástol

V porovnaní s rokom 2017 vzrástol súčasný priemerný dlh slovenských dlžníkov o 60 eur na 860 eur. Dlhy majú opäť skôr muži (56 % dlžníkov), ktorí si tiež požičiavajú vyššie sumy (v priemere viac ako 950 eur). Slovenky priemerne dlžia necelých 760 eur. Z analýzy spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov, vyplýva, že súčasný priemerný dlh Slovákov je ešte väčší než v roku 2016, keď jeho výška dosahovala 845 eur.

Najviac dlžníkov stále pochádza z Banskobystrického kraja, kde býva takmer 21 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom necelých 730 eur, čo je zároveň najmenej z krajov Slovenskej republiky. Nasleduje Nitriansky kraj s 18 % dlžníkov a priemerným dlhom 830 eur a Košický kraj so 14 % dlžníkov a priemerným dlhom takmer 830 eur. Z Bratislavy pochádza síce len 8 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší z celej republiky – takmer 1130 eur.

„Po minuloročnom poklese sa zadlženie Slovákov pomerne zásadne zvýšilo, a to vo všetkých regiónoch. V prípade Bratislavčanov môže byť vysoké zadlženie dôsledkom vyšších životných nákladov. Slováci sa zadlžujú najmä v produktívnom veku, keď majú ešte dostatok času splatiť svoje záväzky z príjmov zo zamestnania,“ komentuje Jana Žaludová, tlačová hovorkyňa spoločnosti.

Slováci sa najčastejšie zadlžujú vo veku 35 až 44 rokov, pričom do tejto vekovej skupiny patrí 28 % všetkých dlžníkov s priemerným dlhom približne 910 eur. Veková kategória 45 – 54 rokov predstavuje viac ako 24 % dlžníkov s priemerným dlhom 950 eur a vo veku 25 – 34 rokov je necelých 20 % dlžníkov s dlhom viac ako 780 eur. Len necelé 2 % dlžníkov, s priemerným dlhom viac ako 490 eur, je vo veku 18 až 24 rokov. Viac ako 10 % dlžníkov je už v postproduktívnom veku a stále pritom priemerne dlží takmer 740 eur.

Podľa Žaludovej zadlženie ľudí v postproduktívnom veku často znamená nutnosť hľadať si i na dôchodku zamestnanie alebo výrazné zníženie komfortu života pre tých, ktorí nemajú dodatočný príjem. Problémom je tiež kumulácia dlhov. Zistilo sa, že skoro každý štvrtý dlžník má viac než jeden dlh, ba dokonca nie je výnimkou ani 3 a viac rôznych dlhov.