Kel nie je vždy ideálnou voľbou. V takýchto prípadoch by ste ho z jedálnička mali vynechať

Kel sa často označuje za vynikajúceho pomocníka pri budovaní zdravého životného štýlu, čo nikto nepopiera. Len jedna šálka kelu obsahuje viac ako 200 percent odporúčanej dennej dávky vitamínu A a takmer 700 percent vitamínu K. Kel tiež obsahuje zlúčeniny, ktoré chránia organizmus pred vznikom niektorých druhov rakoviny.

V niektorých prípadoch môže byť jedenie kelu skôr na škodu ako na úžitok. V prípade, že jete priveľa kelu, môže sa to napríklad negatívne podpísať na funkcii vašej štítnej žľazy.

Kel obsahuje látku progoitrín, ktorý môže narušiť syntézu hormónov a zablokovať prísun jódu do štítnej žľazy. Keďže zdravá štítna žľaza sa nevie zaobísť bez jódu, organizmus zareaguje prudkým kolísaním hladiny krvného cukru a hmotnosti.

Aby ste na vlastnej koži pocítili tento problém, museli by ste jesť nadmerné množstvá surového kelu, čo zrejme väčšina z nás nerobí. Ak si ale nie ste istí, alebo ak už máte oslabenú štítnu žľazu (porucha, ktorú označujeme ako hypotyreóza), poraďte sa so svojím lekárom alebo odborníkom na výživu.

Ak jete kel na pravidelnej báze, nemali by ste zabúdať na jeho dôkladné umytie. Americká partia odborníkov na životné prostredie, zoskupená pod názvom Environmental Working Group, označila práve túto zeleninu za prvú na zozname potravín s najvyšším obsahom pesticídov.

Odborníci hovoria, že až 60 percent odobratých vzoriek kelu obsahovalo látku dimetyl tetrachlorotereftalát, ktorý americká Národná knižnica medicíny klasifikovala ako karcinogén skupiny C – teda taký, o ktorom existuje podozrenie, že spôsobuje rakovinu, no výskumy to jednoznačne nepotvrdili.

„Sami sme boli prekvapení z toho, koľko pesticídov sa nachádza na keli, ale výsledky hovoria jednoznačne.

Ovocie a zelenina je dôležitou súčasťou stravovania, a pokiaľ ide o tradične pestované druhy, ako je aj kel, je lepšie voliť organické produkty,“

myslí si toxikologička Alexis Temkinová.