Vedci odhalili šiesty zmysel človeka. Máte ho aj vy?

Ľudia sa vyvinuli tak, aby dokázali zachytiť slušnú zásobu zmyslových vnemov. Patria medzi ne svetlo, zvuky aj pachy. Zvieratá však proti nám majú značnú výhodu, pretože ich zmyslové vnemy presahujú naše možnosti.

Viaceré druhy predstaviteľov živočíšnej ríše, vrátane niektorých baktérií, vtákov, mäkkýšov a morských cicavcov majú schopnosť takzvanej magnetorecepcie, vďaka ktorej dokážu identifikovať zmeny v magnetických poliach. Táto schopnosť im umožňuje orientovať sa v okolitom prostredí.

V 80. rokoch sa niektorí vedci snažili prísť na to, či takouto schopnosťou disponujú aj ľudia, no výsledky boli nejednoznačné, a o magnetorecepcii u ľudí sa odvtedy viac nehovorilo. Dnes však nadišiel čas, keď sa táto téma znovu otvorila, a rovno priniesla aj dobré správy.

Nová perspektíva

Za 40 rokov od počiatočného nárastu záujmu o ľudskú magnetorecepciu sa podarilo detailne vylíčiť fungovanie tohto zmyslu u zvierat. Niektoré zvieratá využívajú dva spôsoby, pomocou ktorých sa orientujú v magnetickom poli: kompas a mapu.

1. Magnetorecepčný kompas využíva pole na zorientovanie zvieraťa v tom, kde sa nachádza sever a juh.
2. Magnetorecepčná mapa je detailnejšia, a využíva pole na určenie smeru, ktorým sa chce zviera vydať, a bodu, kde sa práve nachádza.

Ako tvrdí nová štúdia z prostredia Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene a Univerzity v Tokiu, predošlé štúdie zlyhali preto, že predpokladali behaviorálnu odpoveď človeka na niečo, čo vnímame len podvedome – teda magnetické pole.

Vďaka modernej technológii sme dnes schopní mapovať aktivitu mozgu detailnejšie než v minulosti. Namiesto hľadania behaviorálnych stôp by sme sa preto mali zamerať priamo na signály, ktoré vysiela mozog.

Rozhodujúce alfa rytmy

Pri zobrazovaní mozgovej aktivity sa vedci spoľahli na funkciu EEG. Vnútri komory chránenej pred rádiofrekvenciou zároveň manipulovali s magnetickým poľom. Najväčšiu pozornosť prikladali alfa rytmu účastníka.

„Alfa rytmus je dominantnou mozgovou osciláciou človeka, ktorý sa nachádza v stave pokoja, a nespracúva žiadnu stimuláciu ani nevykonáva konkrétnu úlohu. Keď mozog začne spracúvať vonkajší stimul, kmitanie alfa rytmu sa väčšinou spomalí.“

Okrem alfa rytmu sa skúmali aj výraznejšie odpovede účastníkov na zmeny magnetického poľa. Séria pokusov preukázala, že ľudský mozog reagoval na zmeny magnetického poľa severnej pologule, na ktorej sa štúdia odohrávala. Autori teda zdôrazňujú:

„Naše výsledky naznačujú že ľudský mozog skutočne zhromažďuje a selektívne spracúva smerové údaje z receptorov magnetického poľa.“

Keďže táto oblasť výskumu je niečo, čo vedeckú obec trápi už dlhodobo, pravdepodobne bude nutných ešte niekoľko nezávislých štúdií, ktoré by overili pravdivosť tohto odvážneho tvrdenia. Ak sa však vedcom skutočne podarí dokázať, že ľudia sú schopní vnímať magnetické pole, bol by to pre nás až taký šok?

„Keďže vieme, že u zvierat sú prítomné vysoko pokročilé systémy geomagnetickej navigácie, nie je prekvapením, že sa u nás zachovali aspoň nejaké funkčné nervové komponenty,“ uzatvára štúdia.