Takto si ľudia v roku 1990 predstavovali internet v budúcnosti

12. marca 2019 sme si pripomínali 30. výročie vzniku world wide webu, ktorý navždy ovplyvnil fungovanie sveta. Netrvalo dlho, a internet sa dostal do všetkých končín zemegule, kde prevzal kontrolu nad spravodajstvom, zábavou, nakupovaním a mnohými inými záľubami všedného človeka.

Hoci za vznikom internetu stojí snaha o zlepšenie a zjednodušenie života, rôzne webové stránky sa dodnes pričiňujú aj o šírenie nepravdivých informácií a strachu. Zakladateľ webu Tim Berners-Lee na počesť 30. narodenín svojho diela uviedol, že dúfa v lepšie smerovanie internetu v blízkej budúcnosti.

„Keď sa zamyslíme nad tým, ako sa internet zmenil za posledných 30 rokov, bolo by nepredstaviteľnou porážkou si myslieť, že web ako ho poznáme, sa za ďalších 30 rokov nedokáže zmeniť k lepšiemu.

Ak sa teraz vzdáme budovania lepšieho webu, web nás nesklame. My sklameme jeho.“

Internetu sa bál aj Bill Gates

Dnes sa už denne stretávame s pojmami ako internetový trol a hoax, no obavy ľudí z 90. rokov týkajúce sa dominancie internetu nám pripomínajú, že to tak nebolo vždy.

Jedným z prvých ľudí, ktorí vyjadrili svoje obavy z rozširovania webu, bol dnes už zosnulý spevák David Bowie, ktorý pre BBC v roku 1999 povedal, že internet bude mať pozitívny aj ničivý účinok na hudbu a spoločnosť.

O zásah internetu do bežného života sa bál aj zakladateľ Microsoftu Bill Gates. Redaktorka New York Times o ňom v roku 1997 napísala:

„Aj zakladateľ a vedúci spoločnosti Microsoft Bill Gates, ktorého mnohí považujú za korunného princa World Wide Webu, nečakane vyjadril pochybnosti o prijatí internetu.“

Pred Gatesom a Bowiem predniesol svoje stanovisko k internetu aj zakladateľ ethernetu Robert Metcalfe. Časopis Infoworld v decembri 1995 citoval jeho slová, v ktorých vyjadril predpoklad, že internet zlyhá do roku 1996.

„Predpokladám, že internet sa rýchlo zmení na supernovu, ktorá v roku 1996 katastroficky vybuchne.“

Roku 1999 sa v tejto súvislosti ozval aj vedúci inžinier spoločnosti Google Raymond Kurzweil, ktorý zverejnil niekoľko svojich predstáv o tom, ako v budúcnosti budeme využívať technológie. V knihe The Age of Spiritual Machines napísal, že budeme schopní zapisovať text do mechanických zariadení pomocou softvéru na rozpoznanie hlasu.

Kurzweil bol tiež presvedčený o tom, že mobily za nás budú schopné tlmočiť rozhovor, čo do určitej miery už dnes dokážu niektoré aplikácie. Táto technológia je však stále v plienkach.

Internetový expert John Allen kanadskej televízii CBC v roku 1993 povedal, že verí tomu, že prirodzená morálka a zásady človeka dokážu všetkých priviesť k tomu, aby sa na internete nevenovali zlovestným činnostiam.

Vyjadrenia astronóma Clifforda Stolla z roku 1995 znejú o niečo pesimistickejšie.

„Pravda je taká, že žiadna online databáza nenahradí každodenné vydanie novín, žiadny CD-ROM nenahradí kompetentného učiteľa, a žiadna počítačová sieť nezmení spôsob, akým funguje vláda.“

Stoll v tom istom roku tvrdil, že publikovanie článkov na internete sa nikdy nestane realitou, a sami vidíte, ako sa pri tom mýlil. „Elektronické publikácie? Skúste prečítať knihu na disku. Prinajlepšom to možno nazvať nepríjemnou skúsenosťou.“

Stoll neveril ani tomu, že ľudia v budúcnosti budú môcť nakupovať prostredníctvom internetu, čo sa opäť ukázalo ako mylná predstava.

Predstavy o smartfónoch sa veľmi nelíšili od skutočnosti

Viacerým osobnostiam sa podarilo predvídať aj nezastupiteľnú úlohu smartfónov v modernej spoločnosti. O ich budúcnosti napríklad nepochyboval novinár Peter H. Lewis, ktorý v roku 1992 uverejnil článok, kde napísal:

„Niekedy v polovici tohto desaťročia – nik presne nevie, kedy – podnikatelia so sebou začnú nosiť vreckové digitálne komunikačné zariadenia.“

Podobné myšlienky zdieľal aj spisovateľ Erik Sandberg-Diment, ktorý však nebol taký optimista: „Je jedno, aké drahé tieto zariadenia budú. Aj tak si neviem predstaviť rybára, ktorý by si ho vzal na loď.“