• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Štvrtok, 28.3.2024Meniny má Soňa
Bratislava

V Arktíde bola nájdená nebezpečná bakteriálna hrozba, varujú vedci

  • 20:43 28.01.2019
  • Bratislava
V Arktíde bola nájdená nebezpečná bakteriálna hrozba, varujú vedci

Na jednom z posledných nedotknutých miest Zeme boli nájdené superbaktérie, ktoré môžu predstavovať hrozbu pre ľudstvo.

V Arktíde došlo k objavu super silných baktérií so schopnosťou odolávať niektorým z najsilnejších ľudských antibiotík, čo naznačuje, že aj posledné "nedotknuté" miesto sveta je kolonizované superbaktériami. Vzorky pôdnych baktérií odobraté v regióne Kongsfjorden v Svalbarde ukázali gény rezistentné voči liekom, ktoré boli prvýkrát pozorované v Indii v roku 2008 a zriedkavo sa objavili mimo nemocníc.

Šírenie génov, známych ako blaNDM-1, je pod celosvetovým dohľadom, pretože umožňuje baktériám odolávať druhu antibiotík známych ako karbapenémy, ktoré sú jednou z posledných možností lekára vo výbere antibiotík na liečbu infekcií spôsobených bakteriálnou rezistenciou na viaceré antibiotiká.

Vedci z univerzity v Newcastle uviedli, že "znečistenie" bolo pravdepodobne spôsobené výkalmi sťahovavých vtákov alebo ľudskými návštevníkmi, pričom baktérie boli schopné zdieľať svoje genetické kódy so susednými druhmi. Ako uviedol David Graham, profesor na Newcastleskej univerzite:

"Polárne oblasti patria medzi posledné nedotknuté ekosystémy na Zemi. Ale menej ako tri roky po prvej detekcii génu blaNDM-1 v povrchových vodách Indie ich nachádzame tisíce kilometrov ďaleko v oblasti, kde došlo k minimálnemu vplyvu ľudí. Zásah do oblastí ako je Arktída posilňuje rýchlosť a ďalekosiahle šírenie rezistencie voči antibiotikám, čo potvrdzuje, že riešenia rezistencie na antibiotiká, je potrebné vnímať skôr globálne, než len lokálne."

Rezistencia voči antibiotikám predstavuje väčšiu hrozbu ako vojna

Tieto zistenia prichádzajú po upozorneniach britského ministra zdravotníctva Matta Hancocka na Svetovom ekonomickom fóre, že antimikrobiálna rezistencia je "globálna zdravotná hrozba", ktorá je dôležitejšia ako zmena klímy alebo vojna.

Vývoj rezistencií voči antibiotikám je poháňaný nevhodným používaním antibiotík. Často sa užívajú pri vírusových infekciách, kde nemajú žiadny účinok, a používajú sa pri živočíšnej výrobe, kde sa šíria do prostredia prostredníctvom odpadu.

Najnovšie zistenia, publikované v časopise Environment International, skúmali 40 vzoriek pôdy z ôsmich lokalít a našli viac ako 131 génov rezistencie na antibiotiká. Boli odolné voči niektorým hlavným triedam antibiotík, ktoré sa používajú po celom svete na liečbu infekcií a prevenciu pri malých chirurgických zákrokov. Ako dodáva Graham:

"Toto zistenie má obrovské dôsledky na globálne šírenie rezistencie na antibiotiká. Klinicky dôležitý gén rezistencie na antibiotiká pochádzajúci z južnej Ázie, zjavne nie je "lokálny" pre Arktídu."

Zdroj: Info.sk, TM, edition.cnn.com, independent.co.uk, Foto: Shutterstock
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Močenie cikád by mohlo zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín

Močenie cikád by mohlo zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín

VČERA - 12:20Veda

Cikády napriek svojej malej veľkosti nevylučujú moč vo forme kvapiek, ale prúdom, uvádza štúdia publikovaná v odbornom žurnále PNAS.

Toto nesmiete zmeškať: Na oblohe bude úkaz, ktorý sa znova objaví až za 70 rokov

Toto nesmiete zmeškať: Na oblohe bude úkaz, ktorý sa znova objaví až za 70 rokov

18:32 15.03.2024Veda

Tento úkaz môžete vidieť len raz za približne sedemdesiat rokov.

Umelá inteligencia je kreatívnejšia ako ľudia: V tomto dokázala prekonať 151 ľudí

Umelá inteligencia je kreatívnejšia ako ľudia: V tomto dokázala prekonať 151 ľudí

19:37 03.03.2024Veda

Vedci porovnali výkon umelej inteligencie v štandardizovaných testoch tvorivého potenciálu v porovnaní s ľuďmi.

Chromozóm Y postupne mizne. Čo sa stane s mužmi?

Chromozóm Y postupne mizne. Čo sa stane s mužmi?

21:14 29.02.2024Veda

Chromozóm Y je pre ľudskú rasu životne dôležitý. Vedci uviedli, ako sa môže vyvíjať ľudstvo bez tohto chromozómu.

Ľudia začali chodiť vzpriamene možno preto, že stratili chvost

Ľudia začali chodiť vzpriamene možno preto, že stratili chvost

9:55 29.02.2024Veda

Vedci odhalili genetickú mutáciu, ktorá u ľudí spôsobila stratu chvosta. Táto zmena mohla neskôr viesť k tomu, že ľudia začali chodiť vzpriamene.