• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Streda, 20.2.2019Meniny má Lívia
Bratislava

Zemi hrozí stále zrážka s inými telesami, mnohé sú ešte neobjavené

  • 15:42 18.01.2019
  • Bratislava
Zemi hrozí stále zrážka s inými telesami, mnohé sú ešte neobjavené

Zem sa raz za čas nevyhne zrážke s iným kozmickým telesom. "Čím sú asteroidy väčšie, tým menšia je pravdepodobnosť stretu so Zemou, takže napríklad s telesami väčšími než kilometer sa môžeme zraziť priemerne raz za milión rokov.

Teleso, ktoré v minulosti spôsobilo vyhynutie dinosaurov, mohlo mať asi 7 až 8 kilometrov. V prípade menších telies s rozmermi rádovo desiatok alebo stoviek metrov však pravdepodobnosť zrážky stúpa, takže približne 50-metrové teleso môže vletieť do našej atmosféry raz za niekoľko desaťročí alebo za storočie," povedal astronóm Juraj Tóth.

Aj preto sa úsilie astronómov zameriava na pozorovanie a mapovanie tzv. potenciálne nebezpečných telies, ktoré by mohli spôsobiť katastrofu globálnych, alebo aj lokálnych rozmerov. Tým skôr, že od spomínanej ničivej zrážky pred cca 60 miliónmi rokov nenasvedčujú žiadne stopy tomu, že by sa podobná kolízia veľkých rozmerov zopakovala. „Nemáme za posledné státisíce ani milióny rokov žiadny výrazný záznam v podobe impaktného krátera podobnému tomu spred 60 miliónov rokov,“ dodal astronóm.

Juraj Tóth pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a pracuje aj na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu v Modre. Observatórium sa zameriava na mapovanie malých telies, ktoré sa nachádzajú v Slnečnej sústave.

Zaujíma nás podstata týchto telies a dynamické procesy v Slnečnej sústave, teda ako k nám takéto telesá prichádzajú, z čoho sa skladajú, ako rotujú. Odpovedáme tak aj na možnú hrozbu, na štatistiku, ako často možno zrážku očakávať a ako sa jej vieme brániť. Ide to až do praktickej roviny možného ohrozenia celej civilizácie, ale aj do roviny lokálnych javov, ako bol pred šiestimi rokmi pád telesa v Čeľjabinsku, kde 20-metrové teleso spôsobilo zranenia viac než 1500 ľuďom,“ vysvetlil Juraj Tóth.

Hlavnou „zásobárňou“ takýchto telies v našej blízkosti je Hlavný pás, ktorý sa nachádza medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera. Tento pás asteroidov zároveň oddeľuje dve časti Slnečnej sústavy: bližšie k Slnku sa nachádzajú terestriálne planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars, za pásom už obiehajú okolo Slnka plynoví obri Jupiter, Saturn, Urán a Neptún.

Sledujeme oblohu systematicky 10 až 15 rokov a ešte stále nám niektoré telesá uchádzajú. Buď majú také dráhy, že sa nachádzajú veľmi ďaleko od nás a sú už za hranicou dosahu našich ďalekohľadov, alebo prichádzajú na dráhach spoza Slnka, takže ich nevidno, lebo dokážeme systematicky pozorovať len nočnú oblohu. Takže napriek množstvu ďalekohľadov a úsilí astronómov je množstvo telies neobjavených,“ priblížil astronóm.

Z vedeckého hľadiska je však dôležité pozorovať aj menšie telesá, ktoré vlietajú do našej atmosféry ako meteory. Špecialitou, ktorá sa na tento účel zrodila práve na pôde UK, resp. observatória v Modre, je astronomický pozorovací systém AMOS Cam. Tvorí ho objektív, ktorý sníma celú oblohu (rybie oko), zosilňovacia optoelektronická jednotka a zobrazovacia časť s digitálnou videokamerou. Jeho výhodou je nízka hmotnosť a mobilita. Novú generáciu systému AMOS vyvinula skupina astronómov a technických pracovníkov, v ktorej sú okrem Juraja Tótha aj jeho kolegovia Dušan Kalmančok, Pavol Zigo, Leonard Kornoš, Jozef Világi a Jaroslav Šimon. Slovenský systém AMOS Cam získal aj medzinárodné uznanie.

Táto pozorovacia technika je rozmiestnená nielen na Slovensku, ale aj v kvalitných destináciách, v observatóriách, kde sú dobré podmienky, teda čistá obloha a veľký počet jasných nocí, takže je efektivita ďalekohľadov veľmi vysoká – ide napríklad o Havajské ostrovy, Čile, La Palmu na Kanárskych ostrovoch či Južnú Afriku. Sledujeme práve zanikajúce telesá, od milimetrových až po metrové, systémom, ktorý registruje ich zánik vo forme meteorov. Informácia o týchto menších súrodencoch alebo bratrancoch väčších telies, nám potom niečo hovorí aj o početnosti väčších telies, ktoré by nás mohli ohrozovať. Preto budujeme sieť kamier AMOS a informácie z nich môžeme poskytnúť vedeckej komunite,“ vysvetlil astronóm Juraj Tóth.

Zaujímavosťou tiež je, že vďaka slovenskej vedeckej komunite nesú mnohé planétky slovenské mená. Jedna z prvých, na počesť dobrej spolupráce s domovským mestom, dostala názov Modra, ďalšia nesie meno Comeniana podľa materskej univerzity. Existujú aj planétky Pezinok, Štefánik, Satinský a mnohé ďalšie. Niektoré sú pomenované po astronómoch, ako bol napríklad profesor Anton Hajduk.

Nemôže ísť o politikov, kontroverzné osobnosti, ani firmy, aj keď by sme takto mohli získať nejaký sponzoring. Medzinárodná astronomická spoločnosť to nepovoľuje,“ doplnil astronóm Juraj Tóth v.

Zdieľať tento článok na Facebooku
Zdroj: Info.sk, TASR, Foto: Pixabay
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Toto boli posledné slová, ktoré NASA poslala roveru Opportunity na Mars

Toto boli posledné slová, ktoré NASA poslala roveru Opportunity na Mars

VČERA - 20:03Veda

Národný úrad pre letectvo a vesmír sa rozlúčil s robotickým vozidlom poslednou dojímavou správou.

Snežný supermesiac: Pripravte sa na najžiarivejší mesiac v roku

Snežný supermesiac: Pripravte sa na najžiarivejší mesiac v roku

18:51 18.02.2019Veda

Pri pohľade na nočnú oblohu uvidíme pozoruhodný úkaz.

Koľko bude stáť cesta na Mars? Elon Musk prekvapil cenou pobytu

Koľko bude stáť cesta na Mars? Elon Musk prekvapil cenou pobytu

18:21 13.02.2019Veda

Elon Musk odhalil cenu letu na Mars s jeho spoločnosťou SpaceX. Ak nebudete chcieť na Marse ostať, spiatočná cesta je zarátaná v cene.

Na na okraji našej slnečnej sústavy bol spozorovaný tajomný objekt

Na na okraji našej slnečnej sústavy bol spozorovaný tajomný objekt

19:30 30.01.2019Veda

Tento tajomný objekt by podľa vedcov mohol poskytnúť dôležité informácie o tom, ako vznikajú planéty.

V Arktíde bola nájdená nebezpečná bakteriálna hrozba, varujú vedci

V Arktíde bola nájdená nebezpečná bakteriálna hrozba, varujú vedci

20:43 28.01.2019Veda

Na jednom z posledných nedotknutých miest Zeme boli nájdené superbaktérie, ktoré môžu predstavovať hrozbu pre ľudstvo.