VIDEO: V Piešťanoch sa uskutočnil druhý ročník pochodu čertov

Ide o jediný pochod čertov na slovenskom území. Oproti predchádzajúcemu roku sa počet krampusov zvýšil približne na 150 masiek. „Väčšina z nich k nám prišla z Rakúska, keď sa prezentovalo sedem rakúskych skupín, čo predstavuje 100 čertov, zvyšní boli zo Slovenska a Čiech. Po samotnom pochode nasledovala afterparty, na ktorej vystúpili Peter Nagy a skupina Indigo a kde sa návštevníci mohli fotiť s čertmi,“ informoval Románek.

Pri prvom ročníku sa podujatie stretlo s rozporuplnými reakciami. Tento rok sa situácia opakuje a vznikla petícia proti pochodu aj proti jeho organizovaniu. Nové vedenie mesta chce s organizátormi spolupracovať a podujatie by sa malo stať novou tradíciou kúpeľného mesta v predsviatočnom období. „Rozhodli sme sa podujatie zopakovať, lebo prvý ročník bol úspešný a priviedol do Piešťan množstvo návštevníkov. Zmenil sa aj pohľad mesta na podujatie, ktorý bol minulý rok vyhrotený. Keď prichádzate s niečím novým, ľudia k tomu pristupujú s obavami. Tie sa nenaplnili a aj mesto sa na to pozerá úplne ináč. Je tu cítiť spoluprácu a mesto Piešťany sa stalo spoluorganizátorom podujatia,“ uviedol Románek.

Pôvodne pohanská tradícia sa okrem Rakúska a Nemecka rozšírila aj do ďalších európskych štátov, ako Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko a Taliansko. „Tradícia pochádza z alpských krajín, ale čerti nie sú našej kultúre cudzí. V alpských krajinách sú pochody zmesou pohanských a kresťanských zvykov. Pochodovali zviazaní reťazami v klietkach a malo to symbolizovať zviazanie zla. Pre kresťanských veriacich to bola symbolika, že zlé sily budú vyhnané,“ uviedla etnologička Balneologického múzea Imricha Wintera Jarmila Hluchová.

Podľa etnologičky má čert nezastupiteľné miesto aj v slovenskej kultúre. „Vyskytuje sa vo všetkých prejavoch ľudovej aj duchovnej kultúry. Sú to predovšetkým pochody masiek vo fašiangovom období či vo vianočnom pochode Mikuláša. Možno sú pochody krampusov iné prevedenia čerta v kultúre, ale určite by som to nehanila. Ide o komerčnú záležitosť prispôsobenú terajšej dobe, či už v znázornení masiek alebo prejavom v sprievode. Ide o prienik cudzej kultúry na naše územie. Je to ale prirodzené pri súčasnom prelínaní kultúr, podobne ako napríklad v kulinárnej kultúre,“ doplnila Hluchová.