Sonda Parker Solar Probe je bližšie k Slnku než všetky iné vesmírne zariadenia
Nová sonda Parker Solar Probe (Parkerova slnečná sonda) sa v pondelok dostala bližšie k Slnku než ktorékoľvek iné vesmírne zariadenia pred ňou. Informoval o tom americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Sonda odštartovala z kozmodrómu na Myse Canaveral v americkom štáte Florida v auguste a jej cieľom je nasledujúcich takmer sedem rokov z doposiaľ nevídanej blízkosti skúmať slnečnú atmosféru.
Sonda Parker Solar Probe už v pondelok prekonala rekord vzdialenosti 43 miliónov kilometrov od Slnka, ktorý dosiahla sonda Helios-2 v roku 1976.
Sonda však pôjde k Slnku ešte bližšie, až kým nepreletí cez jeho korónu alebo vonkajšiu atmosféru. V nasledujúcom týždni sa dostane do vzdialenosti 24 miliónov kilometrov od slnečného povrchu.
Sonda Parker Solar Probe podnikne v nasledujúcich siedmich rokoch 24 náletov k Slnku, najbližšie sa k jeho povrchu dostane na vzdialenosť 6,12 milióna kilometrov.
Až 11,3 centimetra hrubý tepelný štít tejto sondy, vyrobený z uhlíkových kompozitov, bude vystavený teplotám vyšším ako 1300 stupňov Celzia, pričom odolať by mal teplote vyššej ako 1600 stupňov. Sonda sa bude pohybovať rýchlosťou 190 kilometrov za sekundu.
Úlohou sondy je získať nové poznatky o slnečnej atmosfére (koróne) a preskúmať mechanizmy slnečného vetra.
Močenie cikád by mohlo zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín
Cikády napriek svojej malej veľkosti nevylučujú moč vo forme kvapiek, ale prúdom, uvádza štúdia publikovaná v odbornom žurnále PNAS.
Toto nesmiete zmeškať: Na oblohe bude úkaz, ktorý sa znova objaví až za 70 rokov
Tento úkaz môžete vidieť len raz za približne sedemdesiat rokov.
Umelá inteligencia je kreatívnejšia ako ľudia: V tomto dokázala prekonať 151 ľudí
Vedci porovnali výkon umelej inteligencie v štandardizovaných testoch tvorivého potenciálu v porovnaní s ľuďmi.
Chromozóm Y postupne mizne. Čo sa stane s mužmi?
Chromozóm Y je pre ľudskú rasu životne dôležitý. Vedci uviedli, ako sa môže vyvíjať ľudstvo bez tohto chromozómu.
Ľudia začali chodiť vzpriamene možno preto, že stratili chvost
Vedci odhalili genetickú mutáciu, ktorá u ľudí spôsobila stratu chvosta. Táto zmena mohla neskôr viesť k tomu, že ľudia začali chodiť vzpriamene.