Scenárista a dramaturg Václav Šašek sa zaslúžil o slávu českého filmu

Formanovské filmy Lásky jedné plavovlásky či Hoří má panenko, trilógiu o Homolkovcoch, ale aj komédie Jáchyme, hoď ho do stroje či Vesničko má středisková spája meno českého dramaturga a scenáristu Václava Šaška. Z viac než osemdesiatich filmov, na ktorých sa Václav Šašek ako tvorca podieľal, boli dva nominované na Oscara a jeden, Kolja, ho napokon získal.

Václav Šašek sa narodil 14. októbra 1933 v obci Hnidousy neďaleko Kladna. Vyštudoval českú literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Pracoval v novinách Večerní Praha, no prelomový bol preňho okamih, keď sa na jeseň roku 1960 zamestnal vo Filmových štúdiách Barrandov.

„Som šťastný, že som bol pri tom a vtedy som bol tiež šťastný. Denne som sa tešil do práce a ani som si nevyberal dovolenku, aby som niečo neprepásol. V tú jeseň 1960 sa začali na Barrandove objavovať dvaja ľudia, ktorí začínali podobne ako ja: jeden sa volal Passer a druhý Forman,“ spomínal Václav Šašek na svoje začiatky v rozhovore pre časopis Reflex.

Prvý raz spolupracoval s legendárnym režisérom Milošom Formanom na scenári podľa Škvoreckého poviedky Eine kleine Jazzmusic, ktorý niesol filmový názov Kapela to vyhrala. Film však zakázali skôr, než sa stihol nakrútiť. Formanovým hraným debutom sa tak stal Černý Petr (1963). Režisérovi Milošovi Formanovi ostal Václav Šašek verný a bol dramaturgom aj ďalších jeho filmov, ktoré nakrútil ešte pred emigráciou do USA: Lásky jedné plavovlásky (1965) a trpkú komédiu Hoří, má panenko (1967), ktorá si vyslúžila nomináciu na Oscara.

V roku 1965 sa tiež nakrúcal film Intimní osvětlení podľa pôvodného námetu Václava Šaška. Filmovú poviedku napísali spoločne s Jaroslavom Papouškom, k písaniu scenára prizvali aj režiséra Ivana Passera. Písanie v trojici popísal Václav Šašek slovami: „Všetci traja sme odišli do akéhosi hotela pri Kutnej Hore. Sadol som si k písaciemu stroju, lebo som jediný ako-tak vedel písať a všetci spolu sme dotvárali situácie a písali dialógy. Strašne sme sa pri tom nasmiali, čo má byť údajne pre výsledok nepriaznivé, ale nikto z nás na to nedal. Láskaví zamestnanci hotela potom hovorili: 'Chlapci, čomu ste sa v noci zase tak smiali? My sme nemohli spať!'“.

Pri práci na tomto filme, ale aj na snímkach Miloša Formana sa Václav Šašek zoznámil s Jaroslavom Papouškom, ktorý mal podľa neho dar písať skvelé dialógy, pretože vyrastal na dedine. „Mal ucho na dialógy. On to počul a uviazlo mu to v hlave. Bol to majster,“ povedal o ňom Václav Šašek. Nie náhodou spolupracovali na legendárnej trojici komédií o pražskej rodine Homolkovcov, ktoré Papoušek režíroval: Ecce homo Homolka (1969), Hogo fogo Homolka (1970) a Homolka a tobolka (1972).

Po roku 1968, keď Miloš Forman a Ivan Passer odišli z Československa, začala so nová kapitola, ktorou bola pre Václava Šaška spolupráca so Zdeňkom Svěrákom a Ladislavom Smoljakom. „Dramaturgicky som sa podieľal na väčšine ich filmov, takže som sa mal zasa prečo tešiť do práce,“ povedal Václav Šašek.

So slávnou dvojicou vytvoril filmy Jáchyme, hoď ho do stroje (1974, Oldřich Lipský), Kulový blesk (1978, Ladislav Smojlak, Zdeněk Podskalský), Vrchní, prchni! (1980, Ladislav Smoljak), Rozpuštěný a vypuštěný (1984, Ladislav Smoljak), Nejistá sezóna (1987, Ladislav Smoljak). Azda najznámejšia je však komédia Vesničko má středisková, ktorú v roku 1986 nakrútil Jiří Menzel.

Václav Šašek je tiež podpísaný pod filmom Věry Chytilovej Panelstory aneb jak se rodí sídliště (1979) a pod komédiami Dušana Kleina Dobří holubi se vracejí (1988) a Vážení přátelé ano (1989).

Neskôr sa Václav Šašek vrátil k spolupráci so Zdeňkom Svěrákom pri filmoch, ktoré už nakrúcal jeho syn Jan Svěrák: Obecná škola (1991), Kolja (1996) a Vratné lahve (2007). Kým „Vesnička“ bola na Oscara len nominovaná, snímok Kolja prestížnu cenu získal v roku 1997.

Spomedzi množstva scenárov, ktoré Václav Šašek vytvoril, možno spomenúť film Petrolejové lampy, ktorý nakrútil v roku 1971 Juraj Herz. Podieľal aj na scenári filmu Akumulátor I. (1994, Jan Svěrák) alebo Výchova dívek v Čechách (1997, Petr Koliha), za scenár k filmu Helimadoe (1993, Jaromil Jireš) získal Českého leva.

Zatiaľ posledným dielom Václava Šaška bol televízny film Zločin v Polné zachytávajúci vraždu z roku 1899, ktorá viedla k výbuchom antisemitizmu. Scenáristkou je aj jeho manželka Věra Šašková.

Úlohu dramaturga vo filme, ktorú si možno laik nevie presne predstaviť, popísal Václav Šašek v relácii Na plovárně v Českej televízii slovami: „Dramaturg je pôrodná baba filmového scenára, lebo sa oň stará od námetu až po hotový film.“