• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Štvrtok, 13.12.2018Meniny má Lucia
-1°Bratislava

NASA už 60 rokov skúma vesmír aj otepľujúcu sa atmosféru

  • 12:39 30.09.2018
  • Houston/Bratislava
NASA už 60 rokov skúma vesmír aj otepľujúcu sa atmosféru

Už 60 rokov zastrešuje kozmický program USA a výskum v oblasti letectva americká vládna agentúra NASA (National Aeronautics and Space Administration, v slovenčine Národný úrad pre letectvo a vesmír).

V rokoch 2018 až 2022 čaká NASA séria významných míľnikov: 60. výročie, odkedy vznik agentúry odhlasoval Kongres, 50 rokov od misií Apollo, ktoré v období od júla 1969 do decembra 1972 umožnili Američanom vstúpiť na Mesiac. Oslavy sú na ceste. Niektoré sa uskutočnili, iné sa odohrajú v nasledujúcich mesiacoch a ďalšie sa ešte len plánujú,“ uvádza NASA na svojej internetovej stránke.

Oficiálne NASA odštartovala svoju činnosť 1. októbra 1958. Pôsobnosť prevzala po dovtedajšom Národnom poradnom výbore pre letectvo. Impulzom pre vybudovanie takejto inštitúcie bol 4. október 1957, kedy Sovietsky zväz vypustil na obežnú dráhu prvú umelú družicu Sputnik. Príprava vzhľadom na vesmírme preteky medzi veľmocami prebiehala veľmi rýchlo. Nový kongresom schválený zákon o letectve a vesmíre (National Aeronautics and Space Act alebo len Space Act) už 29. júla 1958 podpísal prezident Dwight D. Eisenhower.

Pôvodné ciele NASA boli formulované v schválenom zákone v ôsmich bodoch:

1. Rozšírenie ľudských vedomostí o javoch v atmosfére a vo vesmíre.

2. Zlepšovanie a vývoj užitočnosti, rýchlosti, bezpečnosti a efektivity lietadiel a vesmírnych lodí.

3. Vývoj a riadenie strojov schopných prenášať nástroje, vybavenie, zásoby a živé organizmy do vesmíru.

4. Ustanovenie dlhodobého výskumu a štúdia potenciálnych výhod, ktoré sa dajú získať z oblasti letectva a z aktivít vo vesmíre na mierové a vedecké účely.

5. Zachovanie USA ako lídra v oblasti letectva a kozmonautiky a využitia týchto oblastí na mierové účely vo vnútri aj mimo atmosféry.

6. Sprístupnenie objavov, ktoré majú význam pre vojenské využitie inštitúciám národnej obrany, a tiež ich podstúpenie pre potreby civilného letectva a kozmonautiky.

7. Spolupráca USA s ostatnými národmi a skupinami národov v súlade s týmto dokumentom a zachovajúc mierové využitie získaných výsledkov.

8. Najefektívnejšie využitie vedeckých a technických zdrojov USA v úzkej spolupráci s ostatnými zainteresovanými úradmi USA v snahe zabrániť zdvojeniu činností a vybavenia.

Nová agentúra prevzala oblasť pôsobnosti po National Advisory Committee for Aeronautics (NACA) a ďalších vládnych organizáciách. Zdedila štyri laboratóriá a približne 8000 zamestnancov a takmer okamžite začala pracovať na lete človeka do vesmíru.

Prvým Američanom vyslaným do kozmu v rámci programu Mercury sa stal 5. mája 1961 Alan Shepard. Ďalší, John Glenn, ako prvý Američan 20. februára 1962 obletel okolo Zeme.

Na úspechy Mercury nadviazal projekt Gemini využívajúci vesmírnu loď pre dvoch astronautov. Ambície projektu vyvrcholili vyslaním lode Apollo 11 na Mesiac, na ktorého povrch 20. júla 1969 po prvý raz vystúpili Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin. Do ukončenia projektu Apollo (1972) vykročilo na obežnicu Zeme 12 kozmonautov.

Aj napriek studenej vojne sa podarilo v 70-tych rokoch uskutočniť unikátny projekt Apollo-Sojuz, pri ktorom sa vo vesmíre v dňoch 15. – 24. júla 1975 spojili posádky americkej a sovietskej družice, aby uskutočnili niekoľko spoločných výskumných úloh. Jednou z nich bolo vyvolanie umelého zatmenia Slnka a pozorovanie slnečnej koróny, druhou zistenie obsahu kyslíka a dusíka v kozmickom priestore.

V roku 1981 sa NASA vrátila k letom ľudí do vesmíru v rámci programu raketoplánov. Tie využívala aj pri budovaní a zásobovaní družice ISS, ktorej výstavba sa začala v roku 1998 v spolupráci s vesmírnymi agentúrami z Ruska, Európy, Kanady a Japonska.

NASA pokračovala v mnohých špičkových výskumoch v oblasti letectva. Okrem toho vypustila do vesmíru početné vedecké sondy ako Pioneer či Voyager, ktoré preskúmali Mesiac, Mars, ďalšie planéty a časti Slnečnej sústavy.

Pioneer 10, ktorý odštartoval 3. marca 1972 sa stal prvým umelým telesom opúšťajúcim Slnečnú sústavu a mieri momentálne k hviezde Aldebaran v súhvezdí Býka. Voyager 1, ktorý vyštartoval 5. septembra 1977 sa nachádza v medzihviezdnom priestore a Voyager 2 vypustený 20. augusta toho istého roku prelietava heliopauzou, teda hranicou Slnečnej sústavy a medzihviezdneho priestoru.

K mnohým významným astronomickým objavom prispel Hubblov teleskop vynesený na obežnú dráhu Zeme raketoplánom Discovery pri misii STS-31.

Aktuálnom kapitolou je výskum atmosféry, predovšetkým prebiehajúcej klimatickej zmeny. Okrem pôsobivých satelitných záberov hurikánov, topiacich sa ľadovcov a iných poveternostných javov prináša NASA aj pravidelné informácie o koncentrácii oxidu uhličitého, globálnej teplote či objeme ľadu v arktických oblastiach. Tak sa môže verejnosť dozvedieť, že napríklad koncentrácia CO2 je najvyššia za 650.000 rokov, že priemerná globálna teplota Zeme stúpla o cca 1 stupeň oproti priemeru, že z 18 rokov po roku 2001 bolo až 17 rokov rekordne teplých a za 100 posledných rokov vzrástla hladina morí o 178 milimetrov.

Zdieľať tento článok na Facebooku
Zdroj: Info.sk, TASR, Foto: TASR
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Oblohu rozžiari krvavý Supermesiac. Toto o ňom potrebujete vedieť

Oblohu rozžiari krvavý Supermesiac. Toto o ňom potrebujete vedieť

VČERA - 18:51Veda

Na oblohe bude možné pozorovať gigantický krvavý mesiac.

Sonda hľadala na asteroide pôvod života, našla cennú indíciu

Sonda hľadala na asteroide pôvod života, našla cennú indíciu

19:59 11.12.2018Veda

Sonda OSIRIS-REx po vyše dvoch rokoch letu dorazila k asteroidu Bennu.

Nové dôkazy potvrdili, čo sa ukrýva v strede našej galaxie

Nové dôkazy potvrdili, čo sa ukrýva v strede našej galaxie

19:29 31.10.2018Veda

Vedci zaznamenali zhluky plynu v tajomnej oblasti, desať miliárdkrát väčších ako Slnko.

Sonda Parker Solar Probe je bližšie k Slnku než všetky iné vesmírne zariadenia

Sonda Parker Solar Probe je bližšie k Slnku než všetky iné vesmírne zariadenia

6:57 30.10.2018Veda

Nová sonda Parker Solar Probe (Parkerova slnečná sonda) sa v pondelok dostala bližšie k Slnku než ktorékoľvek iné vesmírne zariadenia pred ňou.

Život na Marse: Vedci odhalili, kde by sa mohol skrývať

Život na Marse: Vedci odhalili, kde by sa mohol skrývať

19:47 23.10.2018Veda

Mimozemský život na Marse je podľa vedcov skutočne možný.

TV program