Na Devínskej Kobyle sa opäť pasú zvieratá

S obnovou tradičnej pastvy v tejto lokalite začalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) koncom júla, povedal to v stredu na tlačovej konferencii v teréne v Bratislave projektový manažér projektu Ochrana a obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislavy Andrej Devečka.

Cieľom projektu je podľa jeho slov zabezpečiť obnovu a následne starostlivosť o rôzne druhy biotopov európskeho významu v okolí Bratislavy.

„Ide o obnovenie pastvy na danom mieste, čím chceme prispieť k vytvoreniu podmienok práve pre tie rastliny, ktoré tu vznikli tradičnou pastvou, čiže obnoviť ten biotop tak, aby bol dostatočne vhodný pre chránené rastliny na tomto území,“ vysvetlil.

Partnerom pastvy je Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty a jej výsledky budú monitorovať odborníci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) a Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne. Podporuje ju aj bratislavská mestská časť Devínska Nová Ves. „Som veľmi šťastný, že to, čo tu kedysi fungovalo, sa stalo realitou. Takto sa nám podarí zachovať pôvodný jedinečný biotop európskeho významu,“ povedal starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor.

Na stádo dohliada pastier a elektrické oplôtky

Na spodnej terase Weitovho lomu sa nachádza základné stádo pozostávajúce z 25 zvierat. V prvej fáze budú zvieratá spásať plochu šesť hektárov, postupne by sa mal počet zvierat a plocha rozrastať. „Stádo je pod dohľadom pastiera a je usmerňované elektrickými oplôtkami,“ priblížil Devečka.

Združenie spolupracovalo pri tomto projekte s miestnymi obyvateľmi z Devínskej Novej Vsi, zakúpilo základné stádo zvierat a vytvorilo podmienky na to, aby mohla byť pastva obnovená. „Zavedenie pastvy súvisí so starostlivosťou o toto územie. Pastva, kosenie či odstraňovanie zarastajúcich krovín pomôžu k zlepšeniu stavu biotopov, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia,“ priblížil riaditeľ Správy CHKO Malé Karpaty Peter Puchala.

Jedna koza v rodine

Podľa generálneho riaditeľa sekcie ochrany prírody a krajiny ministerstva životného prostredia Rastislava Rybaniča má Bratislava obrovskú výhodu, že má lokality ako je Devínska Kobyla. „Je to vyslovene unikát, ľudia sa sem môžu prísť pozrieť na jedinečné rastliny či živočíchy,“ podotkol. Podľa neho je stále sa na čo pozerať, preto je dôležité sa vrátiť k tradičným spôsobom obhospodarovania chránených území.

V Devínskej Novej Vsi bola ešte pred sto rokmi aspoň jedna koza v každej rodine samozrejmosťou. „Dedina mala svojho obecného pastiera, ktorý každé ráno zvieratá pozbieral z dvorov a vyhnal na obecnú pastvinu na Devínskej Kobyle,“ priblížil Devečka. Rozšírenie lúk na svahoch Devínskej Kobyly podľa jeho slov priamo súviselo s hospodárskou činnosťou človeka, niekoľko storočí boli udržiavané tradičnými hospodárskymi činnosťami, ako je kosenie, vypaľovanie či pasenie. Kozy sa kedysi pásli na lúkach Devínskej Novej Vsi a v oblasti Sandbergu, kravy na Morave, ovce najmä pri Devíne a Morave.

Bratislavské regionálne ochranárske združenie realizuje tento pätročný projekt od januára 2012. Okrem iných aktivít aj odstraňuje náletové a invázne rastliny či kosí na lesostepiach. V nadväznosti na tieto aktivity je naplánované postupné zavádzanie pastvy zvierat - kôz, oviec a kráv, nielen na Devínske Kobyle, ale aj na ďalších vybraných projektových lokalitách, ako je Šúr, Ostrovné lúčky či Biskupické luhy.