Ivan Gašparovič podpísal vykonávací zákon k fiškálnej zmluve

Tento zákon bude riadiť postupy vyplývajúce z fiškálnej zmluvy. Samotnú fiškálnu zmluvu, ktorá stanovuje nové pravidlá a mantinely v rozpočtovej oblasti pre jednotlivé členské krajiny, prezident ratifikoval po schválení parlamentom ešte v januári tohto roka.

Návrh vykonávacieho zákona k fiškálnemu paktu upravuje zastupovanie Slovenskej republiky na rokovaniach euroskupiny.

Podľa neho bude Slovensko na týchto rokovaniach zastupovať predseda vlády. Návrh stanovuje aj povinnosti Ministerstva financií SR vyplývajúce z fiškálnej zmluvy, ktorá súvisí s predkladaním a uplatňovaním programov rozpočtového a ekonomického partnerstva a plánov vydávania štátnych dlhopisov Rade Európskej únie a Európskej komisie.

Zároveň upravuje spoluprácu Ministerstva financií SR s Ministerstvom spravodlivosti SR a Národnou radou SR o postupe Slovenskej republiky v prípade, že niektorý z členských štátov eurozóny porušuje pravidlá určené fiškálnou zmluvou.

Fiškálnu zmluvu podpísali všetky štáty Európskej únie s výnimkou Českej republiky a Veľkej Británie. Členské štáty, ktoré sú signatármi zmluvy, schválili pravidlá regulácie ekonomickej správy v rámci Európskej únie, ako je nepresiahnutie deficitu verejnej správy nad 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a dlhu verejnej správy nad 60 % HDP.

Štáty, ktoré pristúpili k zmluve, sa zaviazali hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom verejnej správy. Za porušenie tohto pravidla sa nepovažuje to, ak ročné štrukturálne saldo verejnej správy nepresiahne špecifický strednodobý cieľ pre príslušnú krajinu, ktorý je vymedzený v revidovanom Pakte stability a rastu, pričom dolná hranica štrukturálneho deficitu je 0,5 % HDP. Ak je pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP výrazne pod 60 % a riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú nízke, dolná hranica štrukturálneho deficitu môže byť najviac 1,0 % HDP.