Nadmerné množstvo spánku môže viesť k depresiám a halucináciám
Hypersomnia, alebo nadmerná nespavosť, je porucha organizmu, ktorú sprevádza nadmerné spanie počas dňa alebo príliš dlhý spánok počas noci. Hypersomnia najčastejšie postihuje adolescentov a mladých dospelých.
V dôsledku hypersomnie pacienti veľakrát počas dňa spia, čo môže viesť k oslabeniu výkonu iných aktivít – napríklad práce, študovania alebo sociálnych aktivít.
Príznaky
Pre ľudí s hypersomniou sú typické problémy pri vstávaní. Pacienti s touto diagnózou sa ráno môžu cítiť dezorientovane a zmätene, čo občas pretrváva aj niekoľko ďalších hodín.
Napriek tomu, že sa pacient dostatočne vyspí počas noci, cez deň stále cíti potrebu spať. Symptómy hypersomnie môžu vyústiť do slabých výkonov v práci alebo škole, a malej chuti zapájať sa do spoločenských aktivít, čo v konečnom dôsledku môže viesť k vzniku depresie a nervozity.
Rad príznakov typických pre hypersomnikov sa u každého líši, a niektorí ľudia môžu pociťovať len niektoré:
- nervozita
- podráždenosť
- zahmlené myšlienky a nerozhodnosť
- depresia
- halucinácie
- málo energie
- znížená chuť do jedla
- slabá pamäť
- pomalé rozprávanie
Faktory podporujúce vznik hypersomnie
Hoci sa vedcom nepodarilo určiť, aká chemická reakcia v mozgu vyvoláva hypersomniu, vypracovali aspoň hlavné faktory, ktoré zvyšujú riziko rozvoja hypersomnie u človeka:
- stres
- nadmerná konzumácia alkoholu
- napadnutie vírusovou infekciou v minulosti
- genetická predispozícia
- depresia, zneužívanie návykových látok, bipolárna porucha, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba
U niektorých ľudí sa hypersomnia vyvinie aj bez toho, že by trpeli jedným z týchto príznakov. Bezpríznakovou hypersomniou trpí asi 0,01 – 0,02% populácie.
Liečba
Na liečbu hypersomnie sa obvykle predpisujú lieky stimulujúce činnosť organizmu. Okrem toho môže lekár odporučiť zmenu spánkového režimu.
Pomôcť môže niektoré z týchto odporúčaní:
- obmedzenie kofeínu a nikotínu pred spaním,
- zníženie množstva skonzumovaného alkoholu,
- obmedzenie konzumácie jedál spôsobujúcich pálenie záhy,
- založenie spánkového režimu, ktorý sa pravidelne dodržuje.
Pokiaľ máte podozrenie na to, že môžete trpieť hypersomniou, navštívte odborníka.
Kofeín ovplyvňuje riziko autizmu, varujú vedci
Káva môže mať vplyv na rozvoj autizmu u detí.
Vápnik a vitamín D má aj nežiadúce účinky. Doplnky s kalciom a D3 zvyšujú riziko fatálneho ochorenia
Štúdia ukázala, že doplnky s vápnikom a vitamínom D dokážu znížiť riziko jedného ochorenia, no zároveň zvyšujú riziko iného ochorenia.
Aký je najlepší typ spánku – krátky a hlboký alebo dlhší a ľahší?
Z hľadiska odpočinku je dôležité jeho trvanie aj kvalita. Ktorý faktor však zaváži viac?
Môže vám káva zvýšiť tlak? + Tri ďalšie odpovede na otázky o vašom obľúbenom nápoji
Káva má schopnosť prebudiť a dodať energiu. Ako to však súvisí s obehovou sústavou?
Ako účinne bojovať proti oparu? Dôležitý je príbor aj uterák
Dermatovenerologička odporúča niekoľko zásad, ktorými by sa mali viesť pacienti s oparom.