Mýty o jedináčikoch

Čím viac klesá pôrodnosť, tým je jasnejšie, že jedináčikov sa na svete vyskytuje čoraz viac. Dôvodov pre to, že sa pár rozhodne mať iba jedno dieťa, je niekoľko - od financií až po množstvo času, ktorý sú ochotní rodičia výchove obetovať. Rodičia jedináčikov aj jedináčikovia si za život vypočujú veľa narážok a stereotypných vyhlásení na ich osobnosť. Sú ale pravdivé?

Sú veľmi závislí na rodičoch

Keďže jedináčikovia nemajú súrodencov, automaticky sa predpokladá, že sú extrémne naviazaní na rodičov, bez ktorých nemajú šancu samostatne fungovať alebo dosiahnuť úspech. Anketa v Číne ale naopak ukázala, že jedináčikovia dokážu byť v mnohých prípadoch samostatnejší, než deti z veľkých rodín. Príčinou môže byť napríklad to, že nemajú na koho zvaliť vinu, keď sa niečo pokazí alebo keď nesplnia svoje povinnosti.

Nemajú kamarátov

Samozrejme, ide o mýtus. Dnešné deti chodia do materských škôl a základných či stredných škôl, kde si úplne bežne vytvárajú kamarátske a sociálne väzby. Vo veľa prípadoch sú dokonca jedináčikovia vo vytváraní a udržovaní priateľstiev lepší - možno práve preto, že doma ich nečaká súrodenec, s ktorým by sa mohli hrať a tráviť čas.
Na začiatku ale môžu mať jedináčikovia väčší problém si sociálne väzby vytvárať, pretože majú menšie sociálne schopnosti. Podľa prieskumov sú však do piateho ročníka na základnej škole schopní dohnať aj deti z početnejších rodín.

Sú smutní

Ak ste z veľkej rodiny, možno aj vy si myslíte, že jedináčikom musí byť smutno, ak sa nemajú s kým hrať alebo tráviť čas doma. To všetko je však vecou postoja. Veľa detí, podľa britského Inštitútu pre sociálny a ekonomický výskum, zažilo od súrodencov šikanu a aj fyzické násilie, nadávky či to, že im súrodenci brali veci. Jedináčikovia teda nemusia byť automaticky nešťastní, práve naopak - vzhľadom na tieto faktory môžu byť šťastnejší ako deti z väčších rodín.

Sú rozmaznaní a sebeckí

Ide o zrejme najčastejší mýtus o jedináčikoch. Tí síce môžu mať zo začiatku problémy so sebeckosťou, vedci však radia, aby rodičia už od malička ukazovali jedináčikom, ako sa riešia drobné spory (napríklad čo bude na obed alebo kam ísť na dovolenku) - aby videli, že narážať na iný názor, resp. odpor, nie je koniec sveta. Vo všeobecnosti môže byť ale každé dieťa rozmaznané, aj keď pochádza z väčšej rodiny. Záleží najmä na výchove rodičov.

To platí aj o rozmaznanosti. Opäť platí, že rozmaznané môžu byť aj deti z početných rodín. Jedináčikovia ale čoraz častejšie pochádzajú zo skromnejších rodín, ktoré si viac detí jednoducho nemohli dovoliť. Preto tieto deti nemusia byť automaticky rozmaznané a zvyknuté na to, že môžu rozhadzovať peniaze na zbytočnosti.

Patríte aj vy k jedináčikom alebo máte jedináčika doma? Stretli ste sa už s týmito stereotypmi?