Odvolanie Rousseffovej vyvolalo diplomatické spory v Latinskej Amerike

Odvolanie brazílskej prezidentky Dilmy Rousseffovej naštrbilo vzťahy Brazílie s ľavicovými vládami niektorých latinskoamerických štátov. Venezuela, Ekvádor a Bolívia na protest proti stredajšiemu rozhodnutiu brazílskeho Senátu, ktoré označili za "prevrat", odvolali z krajiny svojich veľvyslancov a brazílska vláda reagovala rovnakým opatrením.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Brazílsky Senát v stredu pomerom hlasov 61:20 odvolal Rousseffovú z funkcie pre obvinenia z manipulácie z rozpočtom. Hlasovanie ukončilo v krajine 13 rokov vlády jej Strany pracujúcich (PT) a priviedlo k moci jej doterajšieho konzervatívneho viceprezidenta Michela Temera.

Ľavicoví lídri v Caracase, Quite, La Paze a San Salvadore boli spojencami Rousseffovej a jej predchodcu Luiza Inácia Lulu da Silvu. Patril k nim venezuelský prezident Nicolás Maduro, ktorý tvrdí, že za odvolávaním brazílskej prezidentky stáli Spojené štáty.

"Tento štátny prevrat nie je namierený len proti Dilme, ale aj proti Latinskej Amerike a Karibiku. Je namierený proti nám," vyhlásil Maduro v televíznom vystúpení. "Je to útok proti ľudovému, progresívnemu, ľavicovému hnutiu."

Brazílsky minister zahraničných vecí José Serra obhajoval ústavnosť procesu odvolania Rousseffovej a spochybnil legitímnosť Madurovej vlády. "Venezuelská vláda nemá morálne právo hovoriť o demokracii, keďže nemajú demokratický režim," vyhlásil vo vyjadrení zverejnenom na vládnej webovej stránke, v ktorom tiež obvinil Venezuelu zo zadržiavania politických väzňov.

Politická kríza vo Venezuele už skôr zvýšila napätie vo vzťahoch s vládou Temera, ktorý sa ujal dočasne postu prezidenta, keď Rousseffovej ešte v máji pozastavili výkon funkcie.

Ľavicová vláda Salvádora vo vyhlásení uviedla, že Rousseffovej odvolanie "predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu, mier, spravodlivosť, rozvoj a integráciu v Latinskej Amerike". Neoznámila však, že z Brazílie odvolá svojho veľvyslanca.