Ceny rástli pomalšie, tlmí ich spotrebiteľ

Ako informoval Štatistický úrad SR, inflácia meraná národným indexom spotrebiteľských cien dosiahla v januári 2,4 %, kým v decembri boli ceny vyššie o 3,2 %. Medzimesačne sa však spotrebiteľské ceny v januári oproti decembru zvýšili o 0,6 %.

Na medziročnej báze najvýraznejšie vzrástli ceny za vzdelávanie o 6,3 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 5,9 % a zdravie o 4,8 %.

Zdraželi aj alkoholické nápoje a tabak o 4 %, rozličné tovary a služby o 3,8 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 3,1 %, rekreácia a kultúra o 2,3 %, odevy a obuv a poštové a telekomunikačné služby zhodne o 1,3 %. Medziročne stúpli aj ceny dopravy o 0,8 %, nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu o 0,7 % a bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív o 0,2 %.

Medzimesačne v januári v porovnaní s decembrom vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 2,1 %, rozličné tovary a služby o 1 %, alkoholické nápoje a tabak o 0,6 %. Ceny za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domu, poštové a telekomunikačné služby, rekreáciu a kultúru a vzdelávanie vzrástli zhodne o 0,4 %, doprava a hotely, kaviarne a reštaurácie zdraželi o 0,2 %. Klesli ceny odevov a obuvi o 1,5 % a zdravia o 0,3 %.

Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblasti daní, v januári spomalila z decembrových 3 % na 2,8 %. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, taktiež spomalila z decembrových 2,3 % na 2 %. Na medzimesačnej báze dosiahla jadrová inflácia 0,6 % a čistá inflácia 0,2 %.

Zdrojom rastu cien na medzimesačnej báze boli podľa Národnej banky Slovenska najmä nákladové faktory. "Rýchlejšie ako očakávania rástli ceny tepla, poštových služieb a ceny sezónnych potravín. Naopak, výrazne nižší ako očakávaný rast zaznamenali ceny trhových služieb,“ konštatuje sa v komentári centrálnej banky. V dynamike trhových služieb sa podľa NBS pravdepodobne naďalej prejavuje pretrvávajúci slabý spotrebiteľský dopyt, čo sa premieta aj do nízkeho medziročného rastu tržieb hotelov a reštaurácií. Na základe konjunkturálnych prieskumov klesá aj dôvera v službách, predovšetkým v dôsledku negatívnych očakávaní týkajúcich sa úspor.

Tohtoročné tempo rastu cien by malo byť podľa analytikov pomalšie ako minuloročné. Poštová banka napríklad očakáva priemer inflácie za celý rok 2013 na úrovni 2,5 %.

"Tlmičom rastu cien bude aj naďalej opatrný spotrebiteľ, a to pod vplyvom pomalšieho ekonomického rastu a pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti v krajine. Každoročne rizikovým faktorom ale býva vývoj cien poľnohospodárskych komodít či ropy na svetových trhoch a následne ich dopad aj na ceny potravín na pultoch v našich obchodoch," uvádza analytička banky Eva Sadovská. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža by sa v nasledujúcich mesiacoch mala inflácia v dôsledku spomalenia ekonomického rastu pohybovať v blízkosti januárových hodnôt.

Slovensko sa po historicky najnižšej inflácii v roku 2010, ktorá vplyvom prudkého oslabenia dopytu v čase krízy v priemere dosiahla 1 %, vrátilo v roku 2011 k rýchlejšiemu rastu cien. Priemerný rast cien podľa národnej metodiky totiž dosiahol 3,9 %. V roku 2012 sa rast cien držal na podobne vysokých úrovniach, keď priemerná inflácia dosiahla 3,6 %.