Vedci chcú na morskom dne nájsť nové antibiotiká
Britskí vedci rozbehli projekt, ktorý by im mohol pomôcť na morskom dne objaviť nové druhy antibiotík.
Zbytočné predpisovanie antibiotík a ich príliš časté užívanie viedlo k čoraz častejšiemu výskytu rezistentných baktérií. Odborníci sa preto obávajú, že ľudia prídu o všetky efektívne antibiotiká.
"Ak sa proti tomuto problému nezačne bojovať, o desať alebo dvadsať rokov sa môžeme opäť dostať do situácie, že baktérie a infekcie, ktoré sú dnes ľahko liečiteľné, budú smrteľné," vysvetlil Jaspars.
S výskumom začnú na jeseň vo východnej časti Tichého oceánu, približne 161 kilometrov od pobrežia Čile a Peru. Postupne budú skúmať aj vody v oblastiach Nového Zélandu, Antarktídy a Nórska.
Medzinárodný tím využije rybárske člny a zariadenie na odber vzoriek ponorí do vody na kotúči káblov. Z usadenín zozbieraných z morského dna sa potom pokúsia vypestovať baktérie a plesne, z ktorých by mohli následne získať nové antibiotiká.
Informácie zverejnila webstránka www.bbc.co.uk.
Močenie cikád by mohlo zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín
Cikády napriek svojej malej veľkosti nevylučujú moč vo forme kvapiek, ale prúdom, uvádza štúdia publikovaná v odbornom žurnále PNAS.
Toto nesmiete zmeškať: Na oblohe bude úkaz, ktorý sa znova objaví až za 70 rokov
Tento úkaz môžete vidieť len raz za približne sedemdesiat rokov.
Umelá inteligencia je kreatívnejšia ako ľudia: V tomto dokázala prekonať 151 ľudí
Vedci porovnali výkon umelej inteligencie v štandardizovaných testoch tvorivého potenciálu v porovnaní s ľuďmi.
Chromozóm Y postupne mizne. Čo sa stane s mužmi?
Chromozóm Y je pre ľudskú rasu životne dôležitý. Vedci uviedli, ako sa môže vyvíjať ľudstvo bez tohto chromozómu.
Ľudia začali chodiť vzpriamene možno preto, že stratili chvost
Vedci odhalili genetickú mutáciu, ktorá u ľudí spôsobila stratu chvosta. Táto zmena mohla neskôr viesť k tomu, že ľudia začali chodiť vzpriamene.