Ivan Mistrík prežíval drámy na javisku i v súkromí

Divadelného a filmového herca Ivana Mistríka nazývali aj slovenský Gérard Philipe. Diváci ho obdivovali a mali radi, kolegovia si ho vážili. Bol členom divadla Nová scéna a Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V pondelok 15. októbra uplynie 83 rokov od jeho narodenia.

Od detstva sa pohyboval Ivan Mistrík v umeleckom prostredí divadla a rozhlasu. Postupne sa zaradil medzi výnimočných umelcov, ktorí dali podobu aj modernej slovenskej kinematografii. Stal sa typickým predstaviteľom zložitých charakterov bojujúcich za pravdivosť postojov a spravodlivosť. Počas svojej hereckej kariéry vytvoril množstvo nezabudnuteľných hrdinov vo viac ako 220 televíznych inscenáciách, 41 celovečerných filmoch, 23 televíznych snímkach a 120 divadelných predstaveniach.

Ivan Mistrík sa narodil 15. októbra 1935 v Bratislave, jeho mladším bratom je herec Ján Mistrík (3. augusta 1942). Čas detstva prežil v Tŕní pri Zvolene, kam jeho otec odviedol rodinu, aby ju ochránil pred druhou svetovou vojnou. Dedinský život a práca ho natoľko uchvátili, že sa chcel stať mlynárskym pomocníkom. V roku 1946 sa úspešne zúčastnil na konkurze do Slovenského rozhlasu do rozhlasovej hereckej družiny. Vytvoril v nej desiatky chlapčenských postáv.

V divadle Mistrík debutoval v roku 1947 v inscenácii režiséra Andreja Bagara Kremeľský orloj. V roku 1949 začal študovať herectvo na Štátnom konzervatóriu. Štúdium však po dvoch rokoch zanechal. Krátko pracoval ako kultúrnopropagačný referent v Slovnafte (1951). V rokoch 1951-1952 sa stal členom Dedinského divadla v Bratislave. Z neho na jednu sezónu odišiel do činohry Divadla Jozefa Gregora-Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Po príchode do Bratislavy jeho kariéra pokračovala na javisku Novej scény (1953-1966).

Pred kamerou sa Ivan Mistrík po prvý raz objavil v roku 1950 vo filme Kozie mlieko. Hlbokou mravnou čistotou sa vyznačovali jeho hlavné postavy v dvoch českých filmoch Romeo, Julie a tma (1959) a Vyšší princip (1960). Hral aj vo filmoch Kapitán Dabač (1959), Smrť sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli (1964), Mŕtvi nespievajú (1965), Balada o siedmich obesených (1968), Medená veža (1970), Parížski mohykáni, Orlie pierko (oba 1971), Višňový sad (1979), Dvanásť nahnevaných mužov (1981) a i.

Jeho najvýraznejšou divadelnou postavou (stvárnil ju ako hosť na javisku SND) bol knieža Myškin v dramatizácii Dostojevského románu Idiot (1965). Na základe tejto postavy získal angažmán do Činohry SND, kde pôsobil až do konca svojho života (1966-1982).

Od roku 1977 bol Mistrík Zaslúžilým umelcom. V roku 1981 získal Cenu Andreja Bagara.

Úspešný, mladistvo vyzerajúci herec, však v súkromnom živote prežíval drámy. Prvá manželka Helena Kollátová, s ktorou mal dvoch synov, mu nečakane zomrela počas dovolenky v zahraničí. Druhé manželstvo s Máriou Klesniakovou (mali spolu syna) sa skončilo tragicky. Ivan Mistrík 8. júna 1982 v Bratislave spáchal samovraždu. Mal vtedy iba 46 rokov.

V roku 2007 vydal Slovenský filmový ústav knihu s názvom Človek odinakiaľ Ivan Mistrík.