Toto sa deje s ľudským vedomím po biologickej smrti

Existuje množstvo teórií o tom, čo sa stane s našou "dušou", keď zomrieme. Mnoho ľudí rôznych náboženských vyznaní napríklad verí v existenciu neba a že posmrtný život bude príjemný pre tých, ktorí viedli dobrý, cnostný a morálny život na Zemi.

No vedci takéto názory z veľkej časti zamietli, hlavne preto, že veda sa spolieha na dokladovateľné a opakovateľné dôkazy. No pokiaľ ide o ľudské vedomie po tom, čo telo zomrie, to je úplne iný prípad.

Skupina vedcov na Southampton University vo Veľkej Británii vykonala doteraz najväčšiu štúdiu o tom, čo sa stane s vedomím po smrti. Tím dospel k záveru, že aj keď nie je známe prečo a ako, zdá sa však, že existuje isté vedomie a povedomie aj nejakú dobu po tom, čo došlo k fyzickej smrti. To naznačuje, že vedomie a telo sú vzájomne prepojené určitým spôsobom, ale môžu ísť samostatnými nefyziologickými cestami po tom, čo ľudia opisujú ako smrť.

Výskum viedol Doktor Sam Parnia a štúdia bola publikovaná v lekárskom časopise Resuscitation. Do štúdie bolo zapojených viac ako 2000 ľudí, ktorí utrpeli zástavu srdca vo Veľkej Británii, Spojených štátoch a Rakúsku.

Dôkazy naznačujú, že vedomie prežíva aj po biologickej smrti

V najväčšej štúdii svojho druhu vedci aplikovali prísnu metodiku s cieľom vyradiť všetky prípady, ktoré by boli založené na individuálnych dojmoch, ktoré nemali žiadny vedecký prínos. Výsledky zistili, že 40 percent osôb, ktoré prežili zástavu srdca, boli pri vedomí v čase, keď boli klinicky mŕtvi a predtým, než sa ich srdce rozbúšilo znovu.

"Doterajšie dôkazy naznačujú, že v prvých niekoľkých minútach po smrti vedomie nie je zničené. Či už sa vytráca potom, nevieme, ale hneď po smrti vedomie nie je stratené," povedal Parnia.

"Vieme, že mozog nemôže fungovať, keď srdce prestane biť," pokračoval. "Ale v tomto prípade sa zdá, že vedomie pokračuje po dobu troch minút od doby, kedy prestalo biť aj napriek tomu, že mozog sa typicky vypne počas 20-30 sekúnd po zastavení srdca.”

"To je významné, pretože sa často predpokladalo, že skúsenosti so smrťou sú pravdepodobne halucinácie alebo ilúzie, ktoré vznikli pred tým, než sa srdce zastavilo, alebo po tom, čo bolo srdce úspešne naštartované," Parnia ďalej poznamenal. "Navyše, v tomto prípade boli podrobné spomienky vizuálneho povedomia v súlade s overenými udalosťami."

Proces je potenciálne možné zvrátiť

Celkovo bolo skúmaných 2060 kardiakov. Z týchto pacientov 330 prežili, a z tohto počtu 140 uviedlo, že bolo čiastočne pri vedomí v dobe ich resuscitácie.

Tridsaťdeväť percent popisovalo vnímanie povedomia, ale nemali žiadne výslovné spomienky udalostí. To naznačuje, že viac ľudí môže mať spočiatku duševnú činnosť, ale potom stratia svoje spomienky, a to buď z dôvodu účinkov zranenia mozgu, alebo sedatívnych liekov.

Jeden z piatich povedal, že cítil nezvyčajný pocit pokoja, zatiaľ čo takmer tretina povedala, že sa čas spomalil alebo zrýchlil. Niektorí videli jasné svetlo, zlatý záblesk alebo slnko. Ostatní líčili pocity strachu, topenia sa, alebo že ich niekto vliekol cez hlbokú vodu. 13 percent uviedlo, že sa cítili oddelene od ich tiel a rovnaký počet respondentov uviedlo, že ich zmysly boli silnejšie.

Na konci Parnia povedal, že verí, že "na rozdiel od vnímania, smrť nie je určitý okamih, ale potenciálne reverzibilný proces, ku ktorému dochádza po akejkoľvek ťažkej chorobe alebo úraze, ktorý spôsobil, že srdce, pľúca a mozog prestali fungovať."