Obyvatelia Gabčíkova utečencov nechcú, referendum je platné

K hlasovacím urnám prišlo 2 603 zo 4 452 oprávnených voličov. Volebné komisie rozdali 2 600 hlasovacích lístkov, 2 587 z nich bolo platných, 13 neplatných. Na referendovú otázku odpovedalo "nie" 3,32 percenta voličov. Výsledky referenda zverejnila obec Gabčíkovo na svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti Facebook.

Ministerstvo sa výsledkom referenda riadiť nemusí

Referendum sa v obci začalo o 7:00, volebné okrsky sa zatvorili o 19:00. Občania oprávnení hlasovať odpovedali na otázku "Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v budove STU v obci Gabčíkovo?"

Ako však pre agentúru SITA uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, miestne referendum v obci je samosprávnou pôsobnosťou, do ktorej rezort nie je oprávnený zasahovať a nemá ani povinnosť sa jeho výsledkami riadiť. V tomto prípade pôjde podľa rezortu o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť.

Minister vnútra Robert Kaliňák podpísal 21. júla s rakúskou rezortnou kolegyňou Johannou Miklovou-Leitnerovou dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky.

Odporúčame:

Tábor v Gabčíkove je pripravený, prijme prvých utečencov

Referendum o utečencoch je dôsledkom hystérie, tvrdí nadácia

Gabčíkovo nemá dostatok faktov, tvrdí mimovládka o referende

Kresák poukazuje na prípad obce Tešedíkovo

Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že išlo o referendum proti rozhodnutiu verejnej moci. Ako povedal pre agentúru SITA, problém vidí skôr v tom, že štátna moc nerešpektuje právoplatné referendum, a v tom, že nemáme právnu úpravu, ktorá by zaväzovala vykonať výsledky miestneho referenda, či nejaký orgán verejnej moci, ktorý by rozhodnutie z platného miestneho referenda vykonal.

Kresák, ktorý v minulosti pôsobil ako ústavný sudca, bol zástupcom SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu či právnikom Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v SR, poukázal v tejto súvislosti na prípad obce Tešedíkovo.

V Tešedíkove sa občanom podarilo dvakrát s úspechom zorganizovať miestne referendum na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered, ktorý predtým dedina používala viac ako 700 rokov. Slovenská vláda však žiadosti nevyhovela a so zmenou názvu nesúhlasila s odôvodnením, že historický názov Pered dnes nie je súčasťou štátneho jazyka.