Prečo sa nám sníva?

Spracúvame informácie

Počas dňa sa mozog stretáva s tisícami nových podnetov. Či sú to tváre, zvuky, informácie – niektorí vedci tvrdia, že prostredníctvom snov si mozog triedi a ukladá informácie, ktoré sme cez deň prijali.

Iná populárna teória hovorí, že snívaním sa náš mozog zbavuje nepotrebných informácií a selektuje len tie, ktoré sú pre nás významné a nejako sa spájajú s našimi emóciami. To je vraj dôvod, prečo si pamätáte tú prezentáciu, na ktorej ste pracovali, ale nie farbu auta, ktoré vás obiehalo o pol piatej.

Vytvárame si spomienky

Výskum realizovaný na ľuďoch, ktorí sa začali učiť nový cudzí jazyk ukázal, že sny môžu súvisieť s tým, ako sa naše krátkodobé spomienky stávajú dlhodobými. Keď sa niečo intenzívne učíme, mení sa aj naša aktivita mozgu počas spánku, teda produkujeme viac snov.

Sny reflektujú naše emócie

Už Sigmund Freud hovoril, že sny môžu ukrývať naše potláčané túžby. Prostredníctvom nich sa ale môže náš mozog aj vyrovnávať s emóciami, ktoré počas dňa nestíhame alebo nevieme spracovať. Napríklad, ak ste sa počas dňa s niekým pohádali, ale nemali ste počas pracovného zhonu čas nad tým pozastavovať, váš mozog môže tieto emócie spracúvať počas toho, ako sa vám sníva.

Prečo sa niektorým ľuďom sníva a iným nie?

Vedci zistili, že obe skupiny ľudí vykazujú počas spánku približne rovnaké hodnoty mozgovej činnosti. Teda predpokladajú, že sny sa snívajú všetkým. Rozdiel je akurát v množstve snov, ktoré vyprodukujeme a v tom, či si ich pamätáme. Väčšiu šancu na zapamätanie si sna máme, keď sa zobudíme. Mozog počas spánku totiž nie je schopný si zapamätať nové informácie. Ľudia, ktorí tvrdia, že sa im nesníva, majú menej aktívnu tú oblasť v mozgu, ktorá môže za to, že sa zo spánku ľahko prebúdzame na externé podnety.

Aj keď sa nedá presne konštatovať, prečo sa nám sníva, väčšina vedcov sa zhoduje, že sny sú napojené na naše emócie a pamäť. Aký význam prikladáte snom vy?