Jana Čepelová sa počas zápasu bála, že dopadne ako Cibulková

V Niši v rámci víkendového duelu proti Srbkám nastúpila namiesto zdravotne indisponovanej Dominiky Cibulkovej a za 3:18 h prekonala jednotku domácich Bojanu Jovanovskú 5:7, 7:5, 11:9.

Hostky napokon zvíťazili 3:1 a postúpili do aprílového semifinále v Rusku.

"V prvom rade ďakujem kapitánovi Matejovi Liptákovi za dôveru, ktorú do mňa vložil, keď ma nominoval. Bol to veľmi náročný súboj, bojovala som zo všetkých síl a som veľmi šťastná, že sa mi napokon podarilo zvíťaziť," povedala Jana Čepelová na tlačovej besede a dodala: "Už v sobotu večer sme mali poradu, na ktorej padlo rozhodnutie o mojom štarte. Spala som dobre, na zápas som sa veľmi tešila, hoci som vedela, že to nebude jednoduché, keďže Jovanovská predvádzala super výkony v januári v Austrálii. Vždy bolo mojím snom zahrať si v takomto dôležitom stretnutí. O to viac ma teší dosiahnuté víťazstvo." Ako náhradníčka prichádzala do úvahy aj Magdaléna Rybáriková.

Obrazom: Momenty zo zápasu Bojana Jovanovská - Jana Čepelová


Čepelová sa nechala na lavičke masírovať, evokovala tým nepríjemné spomienky na Cibulkovej sobotňajší kolaps pre kŕče.

"Začala som pomerne dobre. Myslela som si, že budem nervózna, ale nestalo sa. Aj keď som bola set dolu a 4:5, stále som verila, že to môžem otočiť. Takýto pozitívny prístup mi pomáhal. Ku koncu druhého setu som pocítila kŕče v lýtku a bála som sa, či nedopadnem ako Dominika včera. Aj vďaka pomoci tímu sa mi však podarilo dostať sa z toho a ešte zvládnuť obrat. Kľúčovým faktorom bola bojovnosť. Podľa mňa práve väčšia bojovnosť rozhodla o mojom víťazstve," uviedla.

Devätnásťročná Košičanka štyrikrát podávala na triumf, niečo také dosiaľ nezažila. "Raz ešte v juniorskej kategórii som hrala zápas, ktorý sa skončil tuším 9:7, ale nepamätám si obdobu. Všetci naokolo mi radili, aby som hrala odvážne a chodila si po údery. Vďaka tomu som premenila štvrtý pokus odpodávať sa," povedala Čepelová. Slovenka veľmi húževnato bojovala s favorizovanou súperkou aj atmosférou, hoci v závere minimalizovala prejavy svojej radosti.

"Odporúčali mi, aby som si šetrila sily na samotnú hru, už som sa radšej až natoľko nepovzbudzovala. V záverečnom geme sa mi zahmlievalo pred očami, bolo to stále ťažšie a ťažšie. Neviem, ako by to dopadlo, ak by sme hrali ešte dlhšie. V prvej chvíli po premenení mečbalu som pocítila úľavu a povedala som si niečo typu ´super, super, wow!´. Hneď po zápase sa o mňa postarali lekár s fyzioterapeutom, mala som ľadovú sprchu, strečing. Už sa cítim o čosi lepšie. Srbské publikum bolo dosť zvláštne, ale ak by sme hrali u nás, Slováci by ma takisto povzbudzovali zo všetkých síl. Myslím si, že tak to má byť a patrí to k tímovým súťažiam," doplnila šťastná tenistka.