Keby učiteľom zvýšili platy, musí sa zvýšiť aj dlhová brzda

"Ja verím, že keby k tomu došlo, tak pre učiteľov budú ochotní takúto zmenu v zákone podporiť," povedal Pellegrini pred pondelňajším mimoriadnym rokovaním vlády.

Na zmenu sú potrebné aj hlasy opozície

Ak by sa totiž o zmene rozhodovalo v parlamente, potrebné by boli aj hlasy z radov opozície. V prvom rade chce ale šéf rezortu školstva hľadať prostriedky na zvyšovanie platov pedagógov inde a až keď sa to nepodarí, inicioval by rokovania o zmene ústavného zákona.

Riešenie bude Pellegrini hľadať spolu s ministrom financií. Ako sám hovorí, rokovania ešte neotvorili. "Teraz je to predčasné, nechajte nám ešte pár týždňov čas, aby sme s ministrom financií hľadali možnosti a v prípade, že ich nenájdeme, potom spustíme celý rad tých rokovaní," povedal šéf rezortu školstva.

Dodal, že päťpercentné zvyšovanie platov učiteľov stálo približne 80 miliónov eur, a teda v budúcom roku by išlo o minimálne takúto sumu.

Platy učiteľov sú pri dlhovej brzde zámienka, tvrdí opozícia

Minister školstva Pellegrini pre zmenu dlhovej brzdy na vyriešenie problému zrejme u opozície príliš veľa pochopenia nenájde. Aj keď niektorí zmenu ústavného zákona o dlhovej brzde v budúcnosti nevylučujú, platy učiteľov ako zámienku odmietajú. Tvrdia, že peniaze na zvyšovanie platov učiteľov treba hľadať inde, ako v uvoľňovaní pravidiel zodpovednej rozpočtovej politiky.

"Žiadne zvyšovanie platov, vrátane zvyšovania miezd učiteľom, nemožno viazať na ústavný zákon o dlhovej brzde. Jedno druhým nemožno podmieňovať, pretože je to neprimerané a zavádzajúce," uviedol pre agentúru SITA podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna.

Zároveň dodáva, že minister školstva rozhodne musí nájsť iné zdroje, ktorými by vykryl zvýšenie platov pre pedagógov. "Myslím, že ak vláda má na to, aby poskytovala napríklad neprimerané daňové úľavy, nemala by mať väčší problém nájsť finančné prostriedky na vyššie mzdy pre učiteľov," dodal.

Smer chce zmeniť zákon, aby mohli plytvať ešte viac

Podobne to vidí aj podpredseda KDH Miloš Moravčík. Ako hovorí, od ešte nedávneho štátneho tajomníka rezortu financií Petra Pellegriniho by očakával odbornejší prístup. "Mal by byť schopný nájsť peniaze na svoje priority inak, ako žiadať o zvýšenie dlhu a deficitu. Napríklad šetrením na nepotrebnom IT vybavení alebo okresaním jeho premrštených cien," tvrdí Moravčík.

Navyše ministrovi školstva pripomína, že za problémy samospráv s dlhovou brzdou môže v konečnom dôsledku aj on sám, pretože rezort financií za jeho pôsobenia umožnil vytvoriť zbytočne veľkú hotovostnú rezervu, ktorá sankčný mechanizmus spustila.

Strana SDKÚ-DS ešte v piatok vyhlásila, že Smer chce zmeniť ústavný zákon preto, aby mohli plytvať ešte viac a na učiteľov sa len vyhovárajú. Opozícia však diskusie o možnej zmene ústavného zákona v budúcnosti úplne nevylučuje, musí to však byť za iných podmienok. "O zmene ústavného zákona o dlhovej brzde si dokážeme predstaviť v budúcnosti diskusiu, avšak výsostne na odbornej úrovni a mala by sa týkať predovšetkým metodiky či technických zmien v zákone," konštatoval Švejna.

Podobne sa vyjadrujú aj liberáli zo SaS. Tí totiž už v minulosti ústami svojho šéfa Richarda Sulíka avizovali, že si vedia predstaviť zmenu dlhovej brzdy tak, aby sa netrestal výhodný predaj štátnych dlhopisov na krytie budúceho dlhu. Postup, ktorý volí minister školstva, sa im však vôbec nepozdáva.

Podľa SaS je totiž neprijateľné, aby minister školstva robil z učiteľov "baranidlo", ktorým sa má odbrzdiť tvorba verejného dlhu na Slovensku. "Predpokladom rokovaní je elementárna dôvera rokujúcich strán. Výroky ministra Pellegriniho smerujú proti vytváraniu takejto dôvery, lebo sú nefér voči učiteľom aj voči spoločnosti," uvádza vo vyhlásení SaS.

Kažimír nebude požadovať zmenu zákona

Peter Kažimír (Smer-SD) v pondelok uviedol, že on ako šéf rezortu financií zmenu zákona o dlhovej brzde požadovať nebude.

"Je však pravdou, že aj v situácii, keby sme mali na budúci rok vyrovnaný rozpočet, tak vzhľadom na zmrazenú výdavkovú obálku miest a obcí, cez ktoré sa platia školy a školské zariadenia, je obrovský problém dodržať zákon a zároveň zvýšiť platy," povedal Kažimír.

Nevylúčil však, že tá téma napokon skončí aj v národnej rade. On sám ale nemá v pláne iniciovať prípadné rokovanie aj s opozíciou o podpore zmeny v zákone.

"Je na strane dotknutých, to znamená, na strane učiteľov, školských odborov, ale aj miest a obcí, aby túto tému nastolili," dodal.

Úvahy o zmene dlhovej brzdy sa objavovali aj v minulosti

Problémom tak je, že pri prekročení 55-percentnej hranice dlhu, ktorú Slovensku potvrdil Eurostat vo svojej jarnej notifikácii, je podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vláda povinná predložiť rozpočet, v ktorom budú zmrazené výdavky, čo platí aj pre samosprávy. Výnimkou sú výdavky na obsluhu štátneho dlhu, financie napojené na európsky rozpočet a výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami.

Úvahy o možnej zmene formulácie dlhovej brzdy sa objavovali aj v minulosti. Prvýkrát už v koncom roka 2012, teda ani nie rok od účinnosti ústavného zákona. Vtedy sa špekulovalo o tom, že by z dlhovej brzdy bolo vyňaté predzásobenie hotovosťou na finančných trhoch.

Štát si totiž za výhodných podmienok nemôže požičať viac, ako mu mantinely dlhovej brzdy povolia. Reálne by takáto zmena znamenala dodatočnú rezervu vo výške dlhu na úrovni niekoľkých percentuálnych bodov. Podporu takejto prípadnej zmene vtedy avizovali aj niektoré opozičné politické strany, nakoniec však z nej nič nebolo.