V USA sa tento utorok rozhoduje o budúcnosti na federálnej i štátnej úrovni

„Keď sa povie midterm elections, ľudia väčšinou myslia na voľby do Kongresu. Tie totiž ponúkajú voličom najväčšiu príležitosť medzi prezidentskými voľbami zhodnotiť výkon prezidenta - a ak nie sú voliči spokojní, posunúť vážky na rovnováhe moci,“ napísal v pondelok denník The Washington Post.

Voľby sa nazývajú midterm, pretože sa konajú v polovici funkčného obdobia šéfa Bieleho domu a sú považované za referendum práve o prezidentovi. Ide v nich totiž o to, či si jeho spolustraníci udržia svoje funkcie, či ich získajú viac, alebo ich stratia v prospech opozície.

Demokratická strana bojuje o to, aby po mnohých rokoch získala väčšinu v aspoň v jednej z dvoch komôr Kongresu a mohla tak presadzovať svoju politiku a byť reálnou opozíciou republikánom a ich prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Politickej scéne v USA dominujú na rozdiel od väčšiny európskych štátov len dve politické strany – Republikánska strana a Demokratická strana. Demokrati mali väčšinu v dolnej komore zákonodarného zboru (Snemovni reprezentantov) naposledy v roku 2011 a v hornej snemovni (Senáte) naposledy v roku 2015. V roku 2016 stratili svojho reprezentanta aj v Bielom dome, keď demokrata Baracka Obamu vystriedal republikán Donald Trump.

Američania v utorok rozhodujú o všetkých 435 členoch Snemovne reprezentantov a o približne jednej tretine - teda 35 členoch - Senátu. V 36 štátoch sa tiež konajú voľby guvernéra a vo väčšine štátov voľby do štátnych zákonodarných zborov. Občania rozhodujú aj o miestnych sudcoch, šéfoch polície, starostoch a mnohých ďalších miestnych verejných činiteľoch.

„Štátne a miestne voľby sú často nepovšimnuté, ale guvernéri a štátni zákonodarcovia majú značné právomoci, tak ako aj starostovia veľkých miest,“ zdôraznil The Washington Post a dodal, že jednou z ich právomocí je aj určovanie hraníc volebných obvodov, čo môže mať veľký vplyv i na voľby prezidentské.