Český spevák Karel Černoch zažil slávu aj šikanu

Karel Černoch sa narodil 12. októbra 1943 v Prahe. Nedokončil štúdium na Strednej umeleckej škole Václava Hollara, vyučil sa za klampiara. Mal však umelecké sklony. Už jeho dospievanie formovala gitara, spev a láska k hudbe.

Od roku 1959 pracoval celých desať rokov ako rekvizitár Filmového štúdia Barrandov. Traduje sa, že keď ho tam začiatkom 60. rokov počul spievať a brnkať na gitaru Jan Werich povedal mu: „Počúvajte, vy by ste mali skúsiť spievať ľuďom na javisku.“ Budúci spevák dal na radu Wericha a začal sa profesionálne venovať hudobnej tvorbe.

Začínal ako rokenrolový a bigbítový spevák v 60. rokoch v kabarete VOJ Jiřího Grossmana a Miloslava Šimka. Vystupoval s niekoľkými kapelami – Karkulka, Komety či Donald. Známejším sa však stal počas pôsobenia v skupine Juventus, s ktorou naspieval hity ako Nářek převozníka, Ona se brání či apelatívnu pieseň s politickým podtextom 18 minut. Podľa predstaviteľov režimu tento protestsong narážal na sovietsku inváziu 21. augusta 1968, hoci v skutočnosti vznikol už rok predtým.

Po prvej LP s názvom Páteční sa Karel Černoch začal profilovať ako spevák stredného prúdu. Zabodoval aj na Bratislavskej lýre v roku 1969. Textom víťaznej skladby, ktorá niesla názov Píseň o mé zemi však obhajoval politiku Pražskej jari 1968. Pre Černocha tak nastali trpké roky - jeho život sprevádzalo šikanovanie a perzekúcie, zrušili mu všetky umelecké zmluvy a jeho pesničky sa nesmeli hrať. Fanúšikom sa mohol opäť predstaviť, až keď sa za interpretáciu piesne verejne ospravedlnil a zlatú trofej oficiálne vrátil.

Sympatický vzhľad a hudobný talent ho predurčili aj na úlohy vo filme. Prvýkrát sa objavil pred kamerou v hudobnej snímke Bylo čtvrt a bude půl (1968, režisér Vladimír Čech). O tri roky ho obsadil už do dramatickej úlohy vo filme Petrolejové lampy (1971) Juraj Herz, objavil sa tiež v detektívke Smrt si vybírá (1972, Václav Vorlíček).

Práve v roku 1972 nastal v živote Karla Černocha obrat. Vtedajší riaditeľ divadla Ateliér Josef Mára presadil angažmán Karla Černocha vo svojom súbore. Spevák v roku 1973 vydal v poradí tretiu LP Popelky. Vystupoval aj v hudobnej relácii s názvom Narozeniny s Evou Olmerovou. Súbežne účinkoval mnohých ďalších programoch s hudobným doprovodom kapely Akvarel, ale tiež s orchestrami Karla Vlacha a Václava Hybša, s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu či s Orchestrom Československej televízie.

Od roku 1978 spolupracoval so skupinou Luďka Švábenského a od roku 1981 s Country Beatom Jiřího Brabce, kde sa venoval modernej country hudbe po boku speváckej hviezdy Nadi Urbánkovej. Vlastnú hudobnú skupinu s názvom Bonton si založil spevák v roku 1985.

Karel Černoch si zahral aj v rozprávkach ako Co takhle svatba, princi? (1986) alebo Ať přiletí čáp, královno! (1987). V tom období zažil svoju slávnu televíznu éru vďaka relácii Možná, že přijde kouzelník. V nej pravidelne účinkoval nielen ako spevák ale aj v humoristických scénkach spolu s komikom Jiřím Wimmerom.

Po roku 1989 sa Černoch etabloval ako muzikálový herec a spevák. Hral v muzikáli 451 stupňů Fahrenheita, v muzikáli Les Miserábles stvárnil titulnú úlohu Jeana Valjeana. Od decembra 2000 účinkoval ako Abbé Faria vo výpravnom českom muzikáli Monte Cristo. Všestranný umelec pôsobil aj ako moderátor v pražskom Country rádiu i ako dabingový herec.

Songy Karla Černocha vyšli na viacerých kompiláciách, medzi nimi 46 Nej (2003), Srdcové trumfy (2005), Pop galerie Karel Černoch (2006), Láska prý (2007), Ztráty a nálezy (2009) či dvojkompilácia s názvom Docela obyčejné písně z apríla 2011.

V roku 2005 sa dostala na pulty kníhkupectiev aj kniha Karel Černoch - Já býval divnej kluk od Jaroslava Holoubka.

Karel Černoch podľahol ťažkej chorobe 27. decembra 2007 v Prahe vo veku 64 rokov.