Priekopník experimentálneho autorského divadla Karol Horák má 75 rokov

Dramatik, divadelný režisér, zakladateľ viac ako polstoročie fungujúceho divadelného festivalu Akademický Prešov, prozaik a dlhoročný vysokoškolský pedagóg Karol Horák patrí medzi tvorcov, ktorí sa sústreďujú na jednotlivca v krízovej situácii. Na zvýraznenie tejto situácie využíval už od konca 60. rokoch minulého storočia ako jeden z prvých slovenských autorov postmoderné a experimentálne postupy. Najprv v dramatických textoch či následných javiskových realizáciách a neskôr aj v prozaickej tvorbe.

Karol Horák sa narodil 13. septembra 1943 v Katarínskej Hute v okrese Lučenec. Maturoval na jedenásťročnej strednej škole v Banskej Štiavnici v roku 1960. Po skončení strednej školy študoval v rokoch 1960 - 1965 na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove (dnes Filozofická fakulta Prešovskej univerzity). Mesto Prešov sa postupne stalo nielen jeho druhým domovom, ale aj miestom profesionálnej realizácie. Od roku 1965 totiž pôsobí ako pedagóg, v súčasnosti ako profesor v Inštitúte estetiky, vied o umení a kulturológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. V rokoch 1971 – 1977 pracoval aj ako dramaturg v prešovskom Divadle Jonáša Záborského.

Na začiatku 60. rokov minulého storočia, ešte ako študent, založil Karol Horák progresívne študentské autorské divadlo - Divadlo poézie, ktoré sa pod jeho vedením vypracovalo na popredný alternatívny súbor slovenskej divadelnej kultúry. V divadle experimentoval nielen s jazykom, ale aj s mimoslovnými výrazovými prostriedkami. Medzi najznámejšie Horákove divadelné projekty z tohto obdobia patria Pahorok (1966), Démon I, II (1967, 1968), Sachsove Samopašné hry (1967), Diogenes-kynik (1970) či V ako Válek (1970). Na tieto experimentálne javiskové realizácie nadväzujú aj neskoršie Horákove projekty ako Fragmenty (1974), Živý nábytok (1975) a Tip-top biotop (1976), ktorými ešte výraznejšie ironizoval klasické divadelné postupy profesionálnych kamenných scén, čím sa stal jedným z kľúčových predstaviteľov vtedajšieho nonkonformného divadla. Študentskému a alternatívnemu divadlu venoval aj teoretické práce: Slovo, gesto pohyb, tvar (1977), Slovo, priestor, obraz, tvar (1981) a Metamorfózy alternatívneho divadla (2009).

V 80. rokoch minulého storočia sa Karol Horák snažil presunúť alternatívne dramatické postupy aj na profesionálnu divadelnú scénu. Za prvý pokus možno považovať divadelnú hru Medzivojnový muž, ktorú v roku 1984 uviedlo Divadlo SNP v Martine (dnešné Slovenské komorné divadlo Martin). Divadlo v Martine siahlo po dramatických Horákových textoch ešte viackrát. Naštudovalo Horákovu hru Evanjelium podľa Jonáša (Záborského) z roku 1987, v roku 1994 predviedlo predstavenie Janko alebo Apokalypsa podľa Janka (Kráľa) a v roku 1996 zaradilo do svojho repertoáru hru ...príď kráľovstvo Tvoje... alebo Život, skutky a smrť proroka Ľudovíta (Štúra). Ako dramatik sa Karol Horák predviedol aj na doskách bratislavského Slovenského národného divadla (SND) hrou Nebo, peklo, Kocúrkovo z roku 1995.

Okrem divadelných hier sa Karol Horák venoval aj písaniu prózy, rozhlasových hier či televíznych scenárov. Je autorom experimentálnych próz Dve prózy (1974), Cukor (1976) a Súpis dravcov (1979), rozhlasových hier Európa! Ó, Európa...,(1995), Vyššie, tam je srdce (1999); Arbitráž (2002), Hrdza (2004) a televíznych scenárov Národný Hriešnik (1995), Nové pokúšanie Antona (1998), ...a ešte dve frašky (1999).

Monografiu s názvom Čítanie v mysli dramatika o priekopníkovi divadelnej alternatívy na Slovensku a zakladateľovi legendárneho študentského festivalu Akademický Prešov Karolovi Horákovi napísala Dagmar Inštitorisová.

V roku 2014 udelil vtedajší prezident Slovenskej republiky (SR) Ivan Gašparovič Karolovi Horákovi Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR. Horákove zásluhy na propagovaní poľského divadla, najmä jeho alternatívnej a experimentálnej formy ocenilo aj Poľsko. V roku 2013 udelili Karolovi Horákovi vyznamenanie Rytiersky kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky.