K Slnku odštartovala sonda Parker Solar Probe
Z kozmodrómu na Myse Canaveral v americkom štáte Florida odštartovala v nedeľu na výskumnú misiu nová sonda Parker Solar Probe (Parkerova slnečná sonda), ktorá bude nasledujúcich takmer sedem rokov z doposiaľ nevídanej blízkosti skúmať slnečnú atmosféru. Informoval o tom americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Nosná raketa Delta-IV Heavy, ktorá sondu „k Slnku“ vynesie, odštartovala z floridského kozmodrómu na Myse Canaveral v nedeľu o 03.31 h miestneho času (09.31 h SELČ). Štart sondy bol pôvodne naplánovaný na sobotu, avšak z technických príčin ho o 24 hodín odložili.
Sonda Parker Solar Probe sa najbližšie k „povrchu“ Slnka dostane na vzdialenosť 6,12 milióna kilometrov. Doposiaľ sa najbližšie k Slnku dostala v roku 1976 sonda Helios-2, a to na vzdialenosť 43 miliónov kilometrov.
Až 11,3 centimetra hrubý tepelný štít Parkerovej slnečnej sondy vyrobený z uhlíkových kompozitov bude vystavený teplotám vyšším ako 1300 stupňov Celzia, pričom odolať by mal teplote vyššej ako 1600 stupňov. Sonda sa bude pohybovať rýchlosťou 190 kilometrov za sekundu.
Úlohou sondy je získať nové poznatky o slnečnej atmosfére (koróne) a preskúmať mechanizmy slnečného vetra.
Ostrovné štrkáče sú menšie, ale ostrejšie ako pevninské, tvrdia vedci
Štrkáče na kalifornskom ostrove Santa Catalina sú menšie, ale ostrejšie ako príslušníci rovnakého druhu obývajúce pevninu.
Močenie cikád by mohlo zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín
Cikády napriek svojej malej veľkosti nevylučujú moč vo forme kvapiek, ale prúdom, uvádza štúdia publikovaná v odbornom žurnále PNAS.
Toto nesmiete zmeškať: Na oblohe bude úkaz, ktorý sa znova objaví až za 70 rokov
Tento úkaz môžete vidieť len raz za približne sedemdesiat rokov.
Umelá inteligencia je kreatívnejšia ako ľudia: V tomto dokázala prekonať 151 ľudí
Vedci porovnali výkon umelej inteligencie v štandardizovaných testoch tvorivého potenciálu v porovnaní s ľuďmi.
Chromozóm Y postupne mizne. Čo sa stane s mužmi?
Chromozóm Y je pre ľudskú rasu životne dôležitý. Vedci uviedli, ako sa môže vyvíjať ľudstvo bez tohto chromozómu.
