Ako osamelosť ovplyvňuje váš mozog

Nová štúdia tvrdí, že pri pocite osamelosti sú aktívnejšie oblasti ľudského mozgu, ktoré spôsobujú ostražitosť voči možnej hrozbe. Kvôli tomu sa môžu sociálne izolovaní ľudia správať viac drsne a defenzívne - je to ich forma sebaobrany. To môže byť dôvod, prečo sa osamelí ľudia dostávajú na okraj spoločnosti.

Profesor John Cacioppo s súvislosti so skoršou štúdiou o marginalizácii osamelých ľudí povedal:

„Ľudia na periférii majú menej priateľov, ale ich osamelosť ich vedie k tomu, že strácajú tých pár vzťahov, ktoré mali. Tieto posilňujúce účinky znamenajú, že naša spoločenská štruktúra sa môže na okrajoch roztrhnúť ako priadza, ktorá sa uvoľní na konci pleteného svetra."

Nový výskum, ktorý vypracoval tím profesora Cacioppa porovnával mozgy osamelých ľudí a ľudí, ktorí samotou netrpeli. Pripojili ich k EEG prístroju na meranie elektrickej aktivity mozgu. Následne im ukázali série slov, ktoré sa líšili v tom, ako veľmi boli sociálne a pozitívne.

Osamelí ľudia sa cítia viac ohrození

Mozgy osamelých ľudí rýchlejšie spoznali slová súvisiace so sociálnou hrozbou - ako napríklad slovo "nepriateľský" - než ľudia, ktorí nie sú osamelí. V skutočnosti, osamelí ľudia vo všeobecnosti vyhľadávali viac slov s negatívnymi konotáciami. Môže to byť hlboko zakorenený obranný mechanizmus, ktorý nám pomáha prežiť, tvrdia autori:

„Ryby na okraji skupiny majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú napadnuté predátormi, nie preto, že sú najpomalšie alebo najslabšie, ale kvôli tomu, ako ľahko sa dajú izolovať a uloviť tie, ktoré sú na okraji spoločnosti. V dôsledku toho sa ryby naučili plávať v strede skupiny, keď na ne útočí predátor."

Za tým všetkým je evolučná teória, ktorá hovorí, že byť na okraji spoločnosti je nielen smutné, ale aj nebezpečné. Behaviorálne výskumy naznačujú, že osamelosť podporuje krátkodobý pud sebazáchovy, pri ktorom sme viac ostražití voči sociálnym, než nesociálnym hrozbám.

Štúdia bola publikovaná v časopise Cortex.