Toto sú tri najdôležitejšie vlastnosti zamestnania podľa Slovákov

Uviedli to dnes na tlačovej besede Robert Klobucký a Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

„Istota zamestnania, teda, že nehrozí jeho strata, potom zaujímavosť práce, že práca by nemala byť nejaká monotónna, ale mala by mať nejaké zaujímavé vlastnosti a výška mzdy. To sú najdôležitejšie vlastnosti zamestnania,“ priblížil Klobucký.

Z medzinárodného porovnania podľa jeho slov napríklad vyplynulo, že tí Slováci, ktorí sú zamestnaní, hodnotia „veľmi, veľmi nízko“ istotu svojho zamestnania, teda, možnosť jeho straty považujú za pomerne vysokú. „V medzinárodnom porovnaní sme vlastne pri tomto type odpovede veľmi nízko. To je jedna z vecí, ktorá je veľmi zaujímavá,“ podčiarkol.

To by podľa neho dokumentovalo, že napriek tomu, že v SR je hospodárska konjunktúra a hovorí sa o tom , že je pomerne málo disponibilnej pracovnej sily, tak ľudia ešte stále pociťujú tlak na svoje pracovné miesto. „To môže byť ešte dedičstvo z minulosti, keď sa necítia v zamestnaní veľmi chránení tým smerom, že by oň nemohli prísť,“ dodal Klobucký. Potvrdilo sa podľa neho, že v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je istota zamestnania ešte o niečo menšia.

Podľa prieskumu v hodnotení dôležitosti spomínaných troch vlastností zamestnania patria slovenskí respondenti medzi porovnávanými krajinami do širšieho priemeru. Dôležitosť istoty zamestnania na Slovensku častejšie oceňujú zamestnaní respondenti, vysoký príjem je výrazne častejšie dôležitý pre mužov a ako dôležitý ho tiež častejšie uvádzajú mladší respondenti.

Najdôležitejšiu vlastnosť zamestnania - jeho istotu - hodnotia slovenskí respondenti v medzinárodnom kontexte veľmi nepriaznivo, keď iba 53,5 % z nich – rozhodne alebo skôr - súhlasí s výrokom „Mám v zamestnaní istotu (nehrozí mi jeho strata)“. Zo všetkých porovnávaných krajín je to s výnimkou Japonska najmenej. S výrokom menej často súhlasia muži, starší a ľudia z oblastí s vysokou nezamestnanosťou. Naopak, s výrokom častejšie súhlasia respondenti s vyšším príjmom.

V medzinárodnom porovnaní hodnotenia zaujímavosti zamestnania dopadlo Slovensko o niečo lepšie, avšak podiel 65,2 % respondentov, ktorí hodnotia svoje zamestnanie ako zaujímavé, je tiež podpriemerný. Ako zaujímavú hodnotia svoju prácu častejšie respondenti pracujúci v prestížnejších povolaniach a respondenti s vyšším príjmom. Ako menej zaujímavé hodnotia svoje zamestnanie častejšie ľudia z oblastí Slovenska s vysokou nezamestnanosťou.

Pomerne zle dopadlo Slovensko aj pri porovnávaní názorov na výšku príjmu, keď iba 21,6 % respondentov súhlasí s výrokom „mám vysoký príjem“, čo je pod priemerom porovnávaných krajín. Odpoveď na túto otázku podľa očakávaní pozitívne súvisí s výškou osobného príjmu. Ide o subjektívne hodnotenie respondentov, ktoré celkom nekorešponduje s objektívnou príjmovou situáciou v krajine, pretože napríklad Rusko a Juhoafrická republika sú objektívne chudobnejšie a s väčšími príjmovými rozdielmi a napriek tomu v nich respondenti subjektívne hodnotia svoj príjem lepšie.

„Z uvedených hodnotení dôležitých vlastností zamestnania by sa mohlo zdať, že slovenskí pracujúci sú vo svojom zamestnaní nespokojní. Nie je to však tak, prevláda spokojnosť so zamestnaním 83 % a nespokojných je iba 5,1 % slovenských respondentov,“ konštatuje sa v záveroch prieskumu.

Výskum ISSP Pracovné orientácie realizovala v období 11. septembra až 29. októbra 2016 pre Sociologický ústav SAV agentúra TNS Slovakia. Výskum pracovných orientácií sa realizoval v rámci zapojenia SR do programu medzinárodného komparatívneho výskumu – International Social Survey Programme (ISSP). Do tohto programu, ktorý umožňuje porovnávať postoje a názory ľudí v rôznych krajinách, je zapojených takmer 50 krajín sveta. Výskum ISSP Pracovné orientácie sa realizoval na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie 1150 respondentov.