VAĽO: Návrh zrušiť milosť pre syna prezidenta Kováča je politický kalkul

Vládny návrh i návrh opozičného poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) počíta okrem zrušenia tzv. Mečiarových amnestií aj so zrušením milosti, ktorú prezident SR Michal Kováč udelil svojmu synovi. Tá je len jednou z milostí udelených viacerým osobám podozrivým zo spáchania podvodu voči Technopolu.

„Svojmu synovi prezident udelil milosť za podvod voči Technopolu, so škodou 69 miliónov slovenských korún. Mariánovi Kočnerovi udelil milosť i pre ďalší podvod voči Technopolu, so škodou viac ako 126 miliónov slovenských korún,“ upozornil Vaľo s tým, že Kočner prostriedky odčerpal z účtu svojej spoločnosti PRO-TREND formou hotovostných výberov a firmu s nekrytými záväzkami previedol na Tibora Lišku, ktorého pobyt nie je známy.

„Udelenie milosti Mariánovi Kočnerovi za druhý skutok sa javí ako najneznesiteľnejšie nespravodlivé, než udelenie milosti Michalovi Kováčovi mladšiemu,“ myslí si Vaľo. Zároveň sa pýta, prečo to Kováč urobil. Pripomenul úvahy z minulosti, že to údajne malo byť výmenou za sľub, že osoby podozrivé z podvodu voči Technopolu podpíšu vyhlásenie alebo budú pred nemeckými orgánmi vypovedať, že jeho syn sa na podvode nezúčastnil.

K týmto úvahám prispel podľa Vaľa videozáznam odvysielaný v roku 1996 televíziou VTV, kde hlas podobný Kočnerovmu odovzdával odkaz matke Krylova, že prezident jej synovi milosť neudelí, ak nepodpíše priznanie, že ho isté orgány Slovenskej republiky nahovorili, aby ako spolupáchateľa uviedol Michala Kováča mladšieho. To je podľa Vaľa ďalším dôvodom, pre ktorý by si zasluhovali zrušenie skôr amnestie udelené Kočnerovi.

„Zdá sa, že dôvodom, pre ktorý sa politici odhodlali zrušiť práve len milosť udelenú Michalovi Kováčovi mladšiemu nie je najneznesiteľnejšia nespravodlivosť akurát tohto rozhodnutia o udelení milosti, keďže išlo o syna prezidenta, ale skôr politický kalkul alebo strach politikov z Mariána Kočnera,“ skonštatoval Vaľo s tým, že takýto postup môže vychádzať aj z chybnej právnej úvahy.

Podľa Vaľa nemusí byť správny predpoklad autorov oboch návrhov, že zrušenie milosti udelenej Kováčovi mladšiemu nebude mať pre neho žiadne nepriaznivé dôsledky, pretože nemôže byť dvakrát stíhaný pre ten istý skutok. Predpokladá sa, že trestné konanie vedené proti nemu v Nemecku bolo v minulosti zastavené, a preto má byť automaticky zastavené aj na Slovensku.

„Táto úvaha je však neistá. Doteraz nebolo na Slovensku zverejnené rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané v Nemecku,“ pokračoval Vaľo. Nemecký súd alebo aj prokurátor mohli podľa neho aj po podaní obžaloby upustiť od stíhania, pretože na ňom nebol verejný záujem (§ 153 Strafprozeßordnung). Podľa niektorých informácií sa mali nemecké orgány odvolať aj na nedostupnosť obvineného.

Najnovšia judikatúra Súdneho dvora EÚ (vec Kossowski), pokračoval Vaľo, pripúšťa nové trestné stíhanie v prípadoch, ak trestné konanie bolo ukončené bez uloženia trestu a uskutočnenia dôkladného vyšetrovania, pričom odkaz na nedostupnosť a nemožnosť vypočutia nejakej osoby svedčí o tom, že takéto vyšetrovanie neprebehlo.

„Za daných okolností je prípadné zrušenie rozhodnutia o udelení milosti Michalovi Kováčovi mladšiemu skôr morálnym hazardom ako prejavom snahy o nápravu neznesiteľných nespravodlivostí. Ak pripustíme, že zrušenie udelenej milosti je vôbec možné, potom si treba položiť otázku, či práve táto milosť je zo všetkých milostí udelených Kováčom v kauze Technopol najneznesiteľnejšie nespravodlivá a či jej zrušením bude dosiahnutá nevyhnutná miera spravodlivosti. Či obnovenie trestného stíhania osoby, ktorá bola zavlečená do cudziny, podľa všetkého osobami v službách štátu, prispeje k dosiahnutiu cieľov sledovaných zrušením amnestií,“ doplnil Vaľo.