VIDEO: Vodný hrad Sobôtka pripomína skládku, jeho obnova bude obtiažna

Obnova málo známeho vodného hradu Sobôtka pri Rimavskej Sobote a jeho premena na turistickú atrakciu, ktorá by pozdvihla cestovný ruch v regióne, je jedným z cieľov tamojšieho občianskeho združenia (OZ) Fundament. Ako TASR informoval jeho predseda Štefan Hajdú, v minulých rokoch už vykonali prvé kroky k záchrane hradu, kompletnej obnove však zatiaľ bráni niekoľko problémov.

„V prvom rade chýbajú vhodné výzvy, do ktorých by sme sa mohli zapojiť a žiadať peniaze na revitalizáciu hradného areálu, ktorá si vyžiada veľké náklady. Za bývalého režimu sa tam totiž vyvážal stavebný odpad a dnes sú ho tam stovky kubických metrov,“ vysvetlil Hajdú s tým, že sa nemôžu uchádzať ani o dotácie z ministerstva kultúry, pretože hrad nie je registrovaný v príslušných zoznamoch a nepatrí medzi pamiatkovo chránené objekty.

„Prostriedky na jeho obnovu sme chceli získať aj z nedávno schváleného akčného plánu rozvoja okresu, náš zámer sa však doň nakoniec nedostal,“ konštatoval.

Nákladný bude podľa jeho slov aj archeologický prieskum, ktorý je podmienkou na začatie záchranných prác a problém vidí aj pri personálnom zabezpečení budúcej rekonštrukcie. „Ide o objekt, ktorý musí byť obnovovaný tradičnou technikou murovania vápennou maltou. Kvalitných odborníkov, ktorí ju ovládajú, je však veľmi málo a je potrebné ich dobre zaplatiť,“ podotkol predseda OZ.

Ako ďalej uviedol, na existenciu tohto takmer zabudnutého hradu ich pred niekoľkými rokmi upozornili občania a následne sa im ho podarilo dostať od mesta do prenájmu na dobu 12 rokov. Odvtedy boli úspešní pri získaní dvoch grantových príspevkov, za ktoré z hradného areálu odstránili náletovú zeleň a odkryli od nánosov niekoľko múrov. „Radi by sme však hrad získali trvale do nášho vlastníctva, pretože len tak budeme môcť plne realizovať všetky naše zámery pri jeho záchrane,“ zdôraznil Hajdú s tým, že v súčasnosti zvažujú niekoľko variantov revitalizácie.

„Buď z hradu vytvoríme archeopark, prípadne realizujeme náznakovú rekonštrukciu s vyvýšením zachovaným múrov nad úroveň terénu. Bohužiaľ, v súčasnosti hrad z dôvodu nedostatku financií na údržbu opäť zarastá zeleňou a ohrozuje ho aj poľnohospodárska činnosť,“ zakončil predseda OZ.

„Uvítal by som, keby sa takýto archeopark podarilo zrealizovať. Tesne po vyčistení areálu sme hrad ukazovali napríklad aj zahraničným študentom, ktorým sme chceli prezentovať, čo tu v meste máme,“ uviedol pre TASR na margo Sobôtky rimavskosobotský mestský poslanec Zsolt Főző, ktorý sa osobne zúčastnil brigád pri čistení lokality. „Ak to bude potrebné, rád pomôžem aj v budúcnosti,“ doplnil.


Podľa slov Alexandra Botoša, archeológa Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, siahajú počiatky hradu do roku 1554, kedy bolo osmanskými Turkami dobyté Fiľakovo. „Dal ho vtedy postaviť tamojší beg Mehmed a je to najsevernejšie položený turecký hrad, keďže Rimavská Sobota a okolie sa v 16. storočí stala najsevernejším miestom, kam siahala Osmanská ríša,“ priblížil Botoš.

Na hrade boli v minulosti vykonané dva čiastočné archeologické výskumy. „V roku 1968 prvý výskum vykonal Zoltán Drenko a o dekádu neskôr druhý výskum realizoval István Kovács. Komplexne však tento hrad ešte nebol odkrytý a preskúmaný,“ dodal archeológ, podľa ktorého preto nepoznáme rozsah hradného areálu a nevie sa, ako presne hrad vyzeral.

„Podľa mapových podkladov, predovšetkým z druhého vojenského mapovania, to však vyzerá tak, že pevnosť mala štvoruholníkový pôdorys a na nárožiach bola zosilnená baštami. Pre uvedené obdobie ide o jedno z typických fortifikačných opevnení,“ zakončil Botoš.