• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Štvrtok, 28.3.2024Meniny má Soňa
16°Bratislava

E. HARISSOVÁ: Pomalý rozpad Británie nie je strašenie

  • 14:46 25.06.2016
  • Bratislava
E. HARISSOVÁ: Pomalý rozpad Británie nie je strašenie

Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie v Liverpoole povedala, že ešte aj tí ľudia, ktorí volili exit, sú zatiaľ ticho.

Európska únia po piatkovom (24.6.) vyhlásení výsledkov referenda vstúpila do veľkej neznámej. "Je tu atmosféra šoku. Ešte aj tí ľudia, ktorí volili exit, sú zatiaľ ticho. Poslancom bolo povedané, aby sa snažili udržať jednotu a kľud. Je ešte veľmi skoro na to, aby sme robili k celej situácii závery,“ povedala po vyhlásení výsledkov britského referenda pre TASR Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.

Profesorka upozorňuje na to, že Veľká Británia bude mať ešte problémy kvôli Škótsku, ktoré bude možno žiadať nové referendum, i kvôli Severnému Írsku a Schengenu. "Pomalý rozpad Británie nie je strašenie, ale reálna možnosť. Je v tom určitá irónia, že nakoniec anglický nacionalizmus môže viesť k rozpadu Británie. Tento príbeh už poznáme a Briti nie sú až takou výnimkou, ako si myslia,“ uvádza s tým, že piatok považuje za smutný deň. Výsledky referenda mali vplyv i na hodnotu britskej libry, ktorá podľa politologičky klesla na najnižšiu hodnotu od roku 1985.

Osud Slovensku podľa jej slov priniesol veľmi dôležitú úlohu a teraz už ide len o to, aby sa EÚ aj jej princípy udržali. "Prvé mesiace po tomto šoku budú veľmi dôležité a slovenské predsedníctvo bude hrať aktívnu úlohu,“ dodala.

Súčasná situácia podľa nej nebude problémom pre Slovákov, ktorí v Británii pracujú. "Exit neplatí prvé dva roky, pokiaľ sa riešia zákony, pretože na vzniknutú situáciu neexistuje žiadna formula a dnes sa ešte nedá celkom predpovedať, ako to bude vyzerať o niekoľko mesiacov,“ povedala politologička.

Šebej a Klus: Ponúknuť svoju funkciu po vzore britského premiéra by mali Juncker a Schulz

Po vyhlásení výsledkov britského referenda Európskej únii hrozí podľa šéfa zahraničného parlamentného výboru Františka Šebeja (Most-Híd) dominový efekt. "Ale v danej chvíli nevidím veľmi krajinu, kde by bola nádej, že väčšinová verejná mienka by podporila odchod,“ povedal v dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.

Poslanec František Šebej Foto: TASR/Vladimír Benko

Podpredseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Martin Klus (SaS) upozorňuje, že v súčasnej situácii nastal obrovský paradox. "Briti prídu o svojho komisára, prídu o svojich poslancov parlamentu, prídu o svoje hlasy v Rade, niekto iný schváli legislatívu, ktorá bude automaticky platiť na ich území. Briti dosiahli priamy opak, nie suverenitu, ale naopak, ten diktát sa ešte viac zvýši, pokiaľ budú chcieť zostať na spoločnom trhu,“ uviedol Klus, ktorý si myslí, že spoločný trh je pre Britániu životne dôležitý.

Poslanec Martin Klus Foto: TASR/Štefan Puškáš

Šebej považuje trestanie Veľkej Británie a vyhrážanie sa iným členským štátom za to, že by chceli ísť britskou cestou, za ten najhorší prístup. "To je to najhoršie, čo mohol povedať, že trestať,“ reagoval na vyjadrenie predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera. Šebej súhlasí s tlakom európskych ministrov zahraničných vecí, aby sa rokovania o odchode Britov začali čo najskôr. Pripomína však, že potrestaní tak budú aj Briti, ktorí hlasovali za zotrvanie v EÚ. "Čo je to za nápad trestať? Britom v tejto situácii napriek tomu, že sa rozhodli tak, ako sa rozhodli, podľa mojej mienky EÚ má podať ruku,“ skonštatoval s tým, že by sa únia mala usilovať o čo najužšie vzťahy s Britániou.

Ponúknuť svoju funkciu po vzore britského premiéra by mali i predseda Európskej komisie Juncker a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, myslia si Klus i Šebej. "Na ich strane je tiež miera politickej zodpovednosti za praskanie EÚ vo švíkoch,“ povedal Šebej. Rokovania za Európsku úniu by podľa neho mali viesť dobre mieniaci pragmatici, a nie ideológovia.

Klus tiež upozorňuje na to, že práve Briti boli na čele boja proti zvyšovaniu byrokracie EÚ. "Odchodom Veľkej Británie z EÚ sa Európa dostáva podstatne bližšie k federalizácii, k stále tesnejšej Európe,“ doplnil Klus. Obaja odmietajú, aby sa zakladajúca šestica štátov EÚ stretávala separé, tak ako sa to stalo dnes. Klus dodáva, že v súčasnosti je tá pravá chvíľa na to, aby sa európsky projekt predstavil tak, aby bol prijateľný pre občanov.

Úlohou Slovenska ako onedlho predsedajúcej krajiny Rady EÚ je nedovoliť, aby emócie urazenosti smerujúce k vytvoreniu výstražného precedensu prevážili, tvrdí Šebej. "Až by som povedal, že by sme sa mali v tejto chvíli za Britániu prihovárať,“ dodal.

Karas: Referendum bolo vnútroštátnym procesom, ktorý by sa mal nejako zavŕšiť

Zástava EÚ (vpravo) a britská zástava vejú pred Európskym domom v Londýne 22. júna 2016. Foto: TASR/AP
Bratislava 25. júna (TASR) - Nastavenie vzťahu EÚ s Veľkou Britániou bude citlivé aj pre budúcnosť únie. Ak sa totiž EÚ pred Britániou skloní a poskytne jej najvyššie výhody aj po jej odchode, bude to len akcelerovať snahy o vystúpenie aj v iných krajinách, ktoré by si chceli vybrať len zlaté vajcia bez záväzkov. Pre TASR to uviedol expert na právo EÚ Viliam Karas.

"Predpokladám preto ráznejší postoj zo strany EÚ, aby si zachovala integritu a dala najavo, že je výhodou byť členom," povedal Karas. Podľa jeho slov Británia predloží scenár ideálneho vzťahu s úniou, aký by chcela mať, tá však na to nemusí reagovať. "Budú to ťažké rokovania, nakoľko Británia sa bude snažiť zachovať si čo najviac ekonomických výhod, ktoré jej z členstva v EÚ vyplývajú," odhadol.

Na margo samotného procesu vystúpenia Británie Karas uviedol, že referendum bolo vnútroštátnym procesom, ktorý by sa mal nejako zavŕšiť. "Premiér David Cameron by mal oficiálne v inštitúciách EÚ odkomunikovať rozhodnutie Britov. Potom sa spustí oficiálny úradný postup v zmysle článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý predpokladá možnosť, aby členský štát úniu opustil. Ak to oznámenie príde, mal by sa spustiť samotný proces vystúpenia," uviedol analytik.

Proces vystúpenia však nie je podľa jeho slov ničím radikálnym. "Lisabonská zmluva poskytuje dvojročné obdobie na negociácie a rokovania o podmienkach vystúpenia. Každý si totiž uvedomuje, že nie je možné naraz useknúť takúto dlhú cestu, useknúť vzájomné prepojenia a závislosti. Preto padne dohoda, ako to bude vyzerať, ak Británia viac nebude členským štátom, teda aký bude vzťah medzi úniou a Veľkou Britániou," vysvetlil.

Za dôležitú tu považuje pozíciu Spojeného kráľovstva. "Ten vzťah môže byť od úplnej nezávislosti, aký majú hociktoré iné štáty sveta, až po intenzívnejšie vzťahy, ako má Švajčiarsko, Lichtenštajnsko či Nórsko," podotkol Karas.

Na otázku, či sa dá výsledok referenda v Británii obísť, expert odvetil, že otázka by mala byť adresovaná skôr britským ústavným právnikom. "Pokiaľ ja mám informácie, tak referendum je nejaký podklad pre rozhodovanie britského parlamentu, ktorý by mal definitívne potvrdiť jeho výsledok. A z toho, čo bolo komunikované, vidí sa to ako nezvratný proces," zdôraznil.

Samotné vystúpenie z EÚ prirovnal Karas k predvstupovým rokovaniam. "Vtedy máte najskôr politické rozhodnutie, že chcete vstúpiť. Druhá strana vám prednesie podmienky a skúma sa, či ich spĺňate a dohaduje sa kompromis, ak je vôbec možný. V tomto prípade je to v opačnom garde, keď jedna strana oznámi, že vystupuje a mala by aj odkomunikovať, ako by chcela, aby to následne vyzeralo. Tu predpokladám vytvorenie vyjednávačských tímov z oboch strán, ktoré budú prechádzať jednotlivé požiadavky Británie," konštatoval.

Dramaticky nevidí ani situáciu tisícov Slovákov, ktorí v Británii v súčasnosti pracujú. "U tých, ktorí sú v regulárnych pracovných pomeroch, nepredpokladám, že by sa im zmenil status. Problém nastane v prípadoch, kde by chceli na trh vstúpiť noví zamestnanci. Lebo ak dôjde k vystúpeniu Británie z EÚ a nedôjde k iným dohodám, tak to pre nás bude cudzí trh s obmedzeniami a bude na rozhodnutí britských úradov, či niekto získa, alebo nezíska pracovné povolenie. Ale ja predpokladám, že obsahom dohody o vystúpení bude aj úprava týchto slobôd a dôjde k zachovaniu niektorých minimálnych štandardov vrátane voľného pohybu, tovarov, služieb a pracovnej sily," uzavrel Karas.

Zábojník: Občania EÚ sa boja budúcnosti

Bratislava 25. júna (TASR) - Výsledok rozhodnutia vyše 17 miliónov obyvateľov Veľkej Británie o brexite nie je ničím iným ako následkom veľmi slabej a nekoncepčnej politiky Bruselu a odstupujúci premiér David Cameron musel vedieť, ako to dopadne, pretože jeho razancia v niektorých vážnych rozhodnutiach nebola dostatočná.

Uviedol svoj názor slovenský bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. "Nekoncepčná politika bruselského štábu lídrov v riešení problémov týkajúcich sa utečeneckej krízy dopomohla tomuto prekvapeniu, ktoré si nikto nechcel pripustiť. Naštartovalo to trajektóriu, ktorá môže nastať, a to napríklad podobným rozhodnutím Holandska - nexitom v budúcnosti, nasledovať môžu Dánsko, Švédsko a tak ďalej. Ďaleko od toho nemá ani Rakúsko. Všetko je otázka blízkej budúcnosti a výmeny predstaviteľov na politickej scéne v jednotlivých krajinách, pretože to k tomu jednoznačne smeruje, povedal pre TASR Zábojník.

"Občania EÚ sa boja budúcnosti a rozhodujú sa pre ľudí, ktorí chcú riešiť ich problémy a sú z ich radov. Nepotrebujú nadriadených odtrhnutých od reality. Bohužiaľ, až tak ďaleko to dospelo a došlo k určitému vážnemu podceneniu situácie. Týmto, čo sa stalo v Británii, bol vyslaný jednoznačný signál, čo ľudia chcú v celej EÚ. A to je v prvom rade odpoveď na ich pocit nedostatočnej bezpečnosti, že čo s tým, pretože doteraz ju nedostali," povedal ďalej.

Podľa jeho slov "ľudia v EÚ nepotrebujú takúto nadirigovanú legislatívu, ktorá im zväzuje ruky, či už v otázke legálnej držby zbraní, v otázke kvót utečencov na jednotlivé krajiny, čo je absurdné už samotnou pokutou 250.000 eur, keď napríklad len na Slovensku sa nedostalo občanovi na jeho zlepšenie životných podmienok ani len desať percent z tejto sumy."

"Výsledkom brexitu sa vytvorili kontúry obrazu budúcnosti Európy, kto bude viesť jednotlivé krajiny, riešiť problémy bežných ľudí a myslím si, že už nie je ani iné východisko. Toto však môže vyniesť do popredia ľudí z extrémistických strán, ktorí urobia ešte horšie rozhodnutia, ale tak to už chodí. S tým mali súčasní politici počítať. A aká bude bezpečnosť ľudí v jednotlivých krajinách práve v tomto období plnom strachu z terorizmu a z útokov? Odporúčania EÚ radšej nechodiť na miesta, kde sa zhromažďuje najviac ľudí, či sú to už športové, alebo kultúrne podujatia, nie sú riešením," zdôraznil Zábojník.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál TASR, Foto: TASR
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Pellegrini: Mimoriadne rokovanie NR SR k odstrelu medveďov zatiaľ nebude

Pellegrini: Mimoriadne rokovanie NR SR k odstrelu medveďov zatiaľ nebude

DNES - 11:53Domáce

Mimoriadne rokovanie Národnej rady SR pre návrh ústavného zákona o ochrane pred útokmi chráneného živočícha zatiaľ nebude.

V Múzeu kysuckej dediny predstavia veľkonočné zvyky a tradície

V Múzeu kysuckej dediny predstavia veľkonočné zvyky a tradície

DNES - 11:17Domáce

Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici-Vychylovke pripravilo výstavu Veľká noc ide.

Muž sa vyhrážal žene, že ju zapáli aj s celým bytom

Muž sa vyhrážal žene, že ju zapáli aj s celým bytom

DNES - 10:12Domáce

Muž vykrikoval, že zapáli celý byt a od ženy žiadal peniaze.

Večerné bohoslužby na Zelený štvrtok pripomínajú Ježišovu Poslednú večeru

Večerné bohoslužby na Zelený štvrtok pripomínajú Ježišovu Poslednú večeru

DNES - 8:41Domáce

Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Palmovou nedeľou, nazývanou aj ako Kvetná nedeľa, do Svätého týždňa.